V sobotu obehla Česko i Slovensko smutná správa. V piatok 25. februára 2023 zomrel režisér Juraj Jakubisko, ktorý už od 90. rokov minulého storočia žil v Prahe. Tá sa mu po rozpade Československa stala druhým domovom. V máji v roku 2012 tu aj absolvoval transplantáciu srdca, ktorá mu umožnila žiť až do piatkovej noci, keď predsa len darované srdce dotĺklo.
Juraj Jakubisko patril k najvýznamnejším a najznámejším režisérom nielen v rámci bývalého spoločného štátu. Jeho tvorba zarezonovala aj mimo jeho hraníc a získal si tam pomenovanie Fellini východu. A hoci ho práve k tomuto slávnemu talianskemu režisérovi prirovnávali najčastejšie, on sám ho obdivoval pre špecifické videnie sveta, ktoré bolo jedinečné a ovplyvnené životom, ktorý začal 30. apríla 1938 v dedinke Kojšov.
Na jeho skon zareagovala prostredníctvom sociálnej siete okrem mnohých osobností aj prezidentka Slovenskej republiky Zuana Čaputová:
„Najslávnejší slovenský režisér Juraj Jakubisko nás navždy opustil. Počas umeleckej kariéry získal množstvo filmových ocenení. Jeho výnimočný filmársky štýl dostal Slovensko do veľkého filmového sveta. Slovenský Fellini, ako ho často volali, miloval voľnosť a fantáziu a nechával pre ne priestor aj vo svojich filmoch.
Snímky Sedím na konári a je mi dobre, Tisícročná včela, Dovidenia v pekle, priatelia či Nejasná správa o konci sveta, sa stali súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Rozprávka Perinbaba nám už ako deťom pomohla objaviť čaro obyčajných vecí.
Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine, priateľom aj všetkým spolupracovníkom Juraja Jakubiska. Jeho magický svet nám bude chýbať.“
Viac asi k tomu ani nie je čo dodať. Málokoho na Slovensku i v Čechách neoslovilo aspoň niečo z jeho tvorby. My budeme spomínať okrem jeho najuletenejšej rannej tvorby samozrejme na Perinbabu, ktorej nezameniteľnú podobu dala práve manželka maestra Felliniho Giulietta Masina – kruh magického realizmu sa v tom momente uzavrel, či práve otvoril? Určite nezabudneme ani na Pehavého Maxa a roztomilé strašidlá. Nehovoriac o viacerých pamätných scénach z Tisícročnej včely, ktoré už z pamäti nevymažeme. Možno najviac tú „truhlovú“ z pohrebu murárskeho majstra Pichandu.
Kúzelník čo vyčaroval aj nemožné
Jurajovi Jakubiskovi sa podarila, po tom, čo mal istý čas utrum od natáčania filmov, aj takmer nemožná vec. Vytvoril írečito slovenskú, a hlavne vtipnú, komédiu Nevera po slovensky z dedinského prostredia. Mnohé scény a hlášky už zľudoveli a dá sa stále na nich zasmiať akoby sme ich videli po prvý krát.
Juraj Jakubisko bol kúzelník, ktorý chcel každým momentom ohurovať publikum a často sa mu to darilo. Jeho tvorbu ocenil prostredníctvom facebooku aj pravdepodobne najväčší milovník a propagátor filmu na Slovensku, Peter Konečný. Ten by ju zaradil aj do vyučovania mediálnej gramotnosti na Slovensku:
„Špecifické výrazové prostriedky a už na prvý pohľad rozmanitá režijná štylistika, zaradili Juraja Jakubiska medzi predstaviteľov autorskej filmovej generácie a našej tzv. „slovenskej novej vlny“. Nezvyklé využívanie moderného filmového jazyka, výrazu, metaforického rozprávania a myšlienkových hĺbok až experimentovania. Takto by som charakterizoval pána režiséra a scenáristu Juraja Jakubiska, ktorého filmy ma zásadne ovplyvnili.
Pre stredné a vysoké školy navrhujem v kontexte rozvíjania mediálnej gramotnosti, umeleckého chápania kinematografie a kritického myslenia jeho najlepšie diela, ktoré vlastne pozná najmenej divákov a diváčok: Kristove roky, Vtáčkovia, siroty a blázni, Zbehovia a pútnici, Dovidenia v pekle, priatelia, Postav dom, zasaď strom či Nevera po slovensky.
Juraj Jakubisko nebol len režisér Perinbaby, ale hlavne vzácnych snímok, ktoré spájal výrazne odlišný generačný prístup k filmovej výpovedi. Každý filmový záber mal významovú hĺbku a myšlienkovú spojitosť s aktuálnou spoločenskou situáciou. Sú to filmy, ktoré na rozdiel od modernej kinematografie, ktorej čas rozpadu je niekedy vyrátaný na dni a týždne, prežijú celé 21. storočie. Len treba pracovať s nastupujúcou generáciou mladých divákov a diváčok, ktorým sa autorské a nielen filmové umenie extrémne vzďaľuje.“
My už len dodávame, nech už sedíte pán režisér na konári a je vám dobre, alebo s Perinbabou skáčete kdesi na nebesiach po duchne – čo je pravdepodobnejšie, lebo v sobotu večer v Prahe zasnežilo, vedzte, že vaša tvorba tu bude žiť naďalej.
ZDROJ: – rajvo-, foto: mujrozhlas.cz