Pražský Jazz Dock je prestížnym prístavom pre kvalitnú hudbu a nie vždy musí ísť o samotný jazz. Aj viac, či menej príbuzné žánre si v ňom nájdu miesto. Pre každého kto má možnosť si tu zahrať je to česť a rád sa s tým určite vždy pochváli. Preto nás potešilo, že sa tu v rámci projektu „Mladí ladí jazz“ objavili v stredu 22. marca aj Lawn Dogs, ktorí majú korene v rovnakom meste na juhu Slovenska ako autor týchto riadkov.
Ústrednú dvojicu tvoria súrodenci Vincent Szabó hrajúci na gitaru a jeho brat Krištof, nielen basgitarista, ale aj v podstate manažér kapely. Aj vďaka jeho usilovnosti sa dostali do Prahy. Zostavu dopĺňa ešte maďarský spoluhráč, talentovaný bubeník Szabolcs Varga. Len občas sa kvôli zaneprázdnenosti pridá klávesista Zoltán Cséry, ktorého, priam vesmírne znejúce, klávesy zdobia aj debutový album The New Poetry Of The Fallen Testament. Koncert v Prahe si však našťastie nenechal ujsť, a tak mali prítomní možnosť vidieť kapelu v ešte bohatšom zvukovom háve.
Klub nebol v ten deň naplnený na toľko, koľko by si toto zoskupenie zaslúžilo, ale prítomní si koncert užívali a hodnotili výkony hráčov intenzívnym potleskom.
Ako prví vyšli na pódium Spíci Obři. Na to, že trojica odohrala podľa vlastných slov iba svoj druhý koncert, bolo vidieť, že im to ladí. Vlastné skladby preložili niekoľkými coververziami, a tak ma z celého ich vystúpenia zaujala hlavne prebratá vec od Karla Kryla. Jeho Jeřabiny spracovali naozaj veľmi dobre.
Po krátkej pauze nastúpili na scénu Lawn Dogs. A predviedli výkon, ktorý spĺňal parametre ťažko definovateľnej, ale ľahko odhaliteľnej „svetovosti“. Nejdem tu však robiť recenziu ich výkonu, pretože som v ich prípade jednoznačne zaujatý. Pamätám si totiž, ako mi prvýkrát „spadla sánka dole“ už ani neviem pred koľkými rokmi v rodnom Lučenci v hostinci U čierneho Orla. Vtedy ešte “čerství puberťáci“, vystupovali bratia Szabóovci s kamarátom Attilom Telekom pod názvom Tyger. Už vtedy som si povedal, že sa v našom rodnom meste zrodilo niečo výnimočné. A nesplietol som sa. Všetci traja vyštudovali prestížne hudobné školy u našich južných susedov a nadobudli za tie roky veľké skúsenosti.
Tie predviedli nielen na svojom debute, ktorý je pre mňa osobne dokonalou ukážkou moderného jazz fusion, ale aj na koncerte. Videl som ich už viackrát tak som už čakal na svoje obľúbené skladby a hlavne na Dusk, kde je nezabudnuteľná gitara a práve klávesy, ktoré mi pripomínajú soundtrack Karla Svobodu ku kultovému seriálu Návštevníci.
https://www.youtube.com/watch?v=-wVbyab7z5o
Každý z členov kapely bol výnimočný a predvádzal svoje hráčske umenie, no nie na úkor svojich spoluhráčov. Ani na chvíľu neprestalo ísť o kompaktný celok. Neviem prečo však vždy keď ich počujem hrať mi v hlave zaznie legendárny výkrik Milana Lasicu: „Jazzrock chlapi!“ a potom nasleduje poriadna dávka ukážky geniality hudobníkov, ktorí nahrávali album Bolo nás jedenásť.
Proste ich vystúpenie zhodnotím tiež už len jednou vetou, a tým čo som im povedal aj po koncerte. Lawn Dogs sú najrockovejší, miestami až metaloví, džezmeni ktorých osobne poznám. Kto proste na tento koncert neprišiel nech si aspoň vypočuje ich nahrávku a pozrie koncertné videá, sú dostupné aj na platforme Youtube. Najbližšie však, ak bude mať nebodaj možnosť vidieť ich na živo, nech si určite nenechá ich koncert ujsť.
Prvá kapela sa rozpadla pekne pomaly
Prinášame vám aj rozhovor s basgitaristom Krištofom sme spravili tesne pred ich pražskou návštevou v Jazz Docku.
Hudbe sa aj s bratom venujete od malička, priviedol vás k nej otec, ktorý je tiež hudobníkom – spevákom kultových kapiel VZNCH, Kutáč, Mr. 56? Alebo ste sa proste namotali na hudbu vďaka jeho bohatej hudobnej kolekcie?
Pravdepodobne nás inšpirovalo oboje, aj veľká kolekcia platní, s rôznymi žánrami muziky aj skúšky ktoré boli skoro vždy u nás v obývačke. Hudba nám nikdy nebola nútená, my sme sa o ňu začali zaujímať a rodičia nás vždy podporovali v podstate vo všetkom čo nás zaujímalo.
Aké kapely vás formovali vo vašich začiatok, čo si radi pustíte dnes?
Je ťažké vybrať pár kapiel, hralo u nás všetko od metalu po jazz. Dodnes si radi vypočujeme všeličo.
Máte to dobre podelené, jeden hrá na gitaru, druhý na basgitaru. Máte spoločné hudobné vnímanie? Myslíš, že vám pri spoločnom hraní aj tvorení hudby pomáha, že ste súrodenci?
Pravdepodobne áno. formovali nás skoro tie isté veci. Iste to pomáha, že sa už poznáme od narodenia, vieme rýchlo reagovať jeden na druhého.
Môžeš stručne opísať váš hudobný vývoj až ku kapele Lawn Dogs, hráte v súčasnosti ešte aj v iných zoskupeniach?
Začali sme spolu v kapele Tyger kde hral na bubnoch Attila Telek, Vincov bývalý spolužiak. Poznali sme ho už od detstva. Potom sme všetci traja išli študovať do Maďarska, do hudobnej strednej školy Hang-Szín-Tér v Bodajku. Tam sme už začali hrávať v rôznych projektoch, skúšali sme všelijaké štýly, formácie. Neskôr Attila išiel do Budapešti, my sme ostali v Bodajku, a pekne pomaly sa z logistických dôvodov Tyger rozpadol. Brat išiel študovať do Akadémie Jánosa Kodolányiho do Stoličného Belehradu, ja som išiel do Budapešti na Akadémiu Liszta Ferencza.
Každý sme si robili svoje, skúšali sme využiť každú príležitosť byť v v kapele. V tomto období sme hrali v rôznych kapelách, ale z rôznych príčin ani jedna nefungovala dlho. Neskôr Vincent na škole spoznal Szabolcsa Vargu s ktorým do dnes hráme v skupine Lawn Dogs.
Žijete aktuálne v Budapešti čo je logické, keďže hráte hudbu pre ktorú tam je publikum, ale nie je tam zároveň aj pretlak hudobníkov? Aký je vlastne hudobný život v tejto maďarskej metropole? Chodievate tam vy na koncerty iných kapiel? Ak áno je niečo čo vás obzvlášť zaujalo?
V Budapešti je na šťastie mnoho výborných muzikantov, s ktorých s viacerými sme už roky dobrí priatelia. Nie je to ľahké, ale podľa mňa skôr či neskôr sa každému dobrému muzikantovi podarí hrať s tými kapelami s ktorými sa cíti dobre, a vie z toho aj vyžiť. Hudobný život je veľmi rôznorodý, nájdu sa tu kapely všetkých štýlov, od punku cez avantgarde až po pop, každý si nájde svoje.
Chodievame často na koncerty rôznych kapiel. Je ťažko vyzdvihnúť pár, ale medzi najobľúbenejšie patria Mörk, Jazzbois či Lazarvs.
A už k vašej kapele, akoby si ju predstavil – aj vašu hudbu niekomu kto vás ešte nepočul?
Snažíme sa vytvoriť niečo nové. V podstate sa niekde v našej hudbe skombinuje všetko čo počúvame, všetko čo nás obklopuje. V kompozíciách mame aj veľa improvizácie, spontánnosti, skúšame reagovať a reflektovať jeden na druhého počas celého koncertu. Cieľom je, aby sa zrodilo niečo, čo je viacej ako traja/štyria inštrumentalisti. Dôraz je u nás vždy na celku, na kolektíve, nie na individualitách.
Vlani ste vydali debutový album The New Poetry of The Fallen Testament, aké ste naň zaznamenali reakcie?
Reakcie boli veľmi dobré, album mal veľmi pozitívne prijatie, trochu nás to aj prekvapilo, neboli sme si istí či vôbec ľudí takáto hudba ešte vie zaujať.
Nechystáte teda už ďalší album? Ak áno na čo sa môžeme tešiť?
Už pracujeme na ďalšom albume, ak pôjde všetko podľa plánu na jeseň už ideme do štúdia. Bude na ňom viacej hosťov, viacej nástrojov. V pláne je saxofón, trúbka, spev, možno druhá gitara, klávesy a ostatné ešte uvidíme.
Spýtam sa na klávesistu Zoltána Cséryho, ktorý s vami album nahral, hráva ešte s vami? Bude na tomto turné on alebo niekto iný? Vystupujete aktuálne iba v trojici?
Bohužiaľ je dosť zaneprázdnený takže sa často stáva, že hráme v triu, ale našťastie v Prahe sme v kompletnom zložení.
Aktuálne ste na jarnom turné, ktoré začalo aj skončí v Maďarsku, no medzitým sa predstavíte publiku na Slovensku a v Čechách. Ako sa vám takéto veľké turné podarilo zorganizovať?
Je to veľa “suchej” práce, hlavne písanie mailov a telefonovania. Vždy hľadám nové miesta, možnosti kde sa vieme predstaviť. Verím, že ľudí ešte zaujíma experimentálna hudba, len ju musíme nejako dostať k nim. Informačný šum je veľký, najlepšie sa dá publikum osloviť naživo.
V Prahe sa predstavíte v prestížnom klube Jazz Dock. Na čo sa môžu návštevníci koncertu tešiť? Predstavíte aj nejaké nové kompozície? Či stavíte na osvedčený materiál z vášho debutu?
Budeme hlavne hrať materiál z debutového alba, ale možno zahráme aj nejaké nové veci, a možno spravíme aj nejaký spontánny jam.
