Katarzia predviedla vo štvrtok 23. januára v zaplnenom Lucerna Music Bare výnimočný koncert. Jeho atmosféru umocnila i projekcia česko-islandskej umelkyne DVDJ NNS či časť koncertu, kde sa elektronicky „pritvrdilo“ vďaka Ondrovi Mikulovi. Znalci žánru ho poznajú pod pseudonymom Aid Kid. Nadôvažok pomohlo publikum nažhaviť vystúpenie predkapely Baron Haze. Pre mňa doteraz absolútna neznáma záležitosť, odteraz ju začnem sledovať.
Veľká nádej na obzore
Baron Haze je česko – slovenský projekt, ktorý založila v Prahe charizmatická speváčka Simona Hulej s basgitaristom Markom Pachom. Ich hudba je fúziou rôznych žánrov, akými sú world music, progressive soul, neosoul a jazz.
Žánrová pestrosť im zjavne nie je cudzia, a ak sa nič zlé nestane, majú šancu stať sa známou a vyhľadávanou akvizíciou. Nielen vďaka zohraným hudobníkom, ale hlavne vďaka Simone, ktorá sa vie so svojím hlasom do toho poriadne oprieť.
Je potešiteľné, že i v Lucerne sa podľa reakcie prítomných zjavne počet ich fanúšikov výrazne navýšil, za čo patrí vďaka Katarzii, ktorá im dala priestor.
Smútok môže byť i príjemný
Už od prvých tónov hlavnej hviezdy večera, ktorej občianske meno znie Katarína Kubošiová, bolo zjavné, že nás čaká pestrá a pôsobivá cesta do hlbín jej mysle. Kapela zostavená na tento koncert jej bola v tomto úsilí výdatnou podporou. Symbióza s dvoma sprievodnými vokalistkami bola taktiež zjavná. Išlo o už spomínanú Simonu Hulej a Eriku Rein.
„Inšpirovali sme sa metalovou a pohrebnou poetikou ako metaforou na smútok v hudbe. Chceme tradičnú čiernu smútočnú farbu posunúť do ružovej,“ povedala speváčka pred koncertom. Môžeme skonštatovať, že sa jej to podarilo, a napriek tomu avizovanému smútku sa často zjavovali iskričky nádeje. Čerpalo sa snáď zo všetkých doterajších albumov a končilo sa hlboko po policajnej hodine. Nikomu to zjavne nevadilo a ešte by nejaký ten song znieslo.
Na začiatku vydareného setu zazneli vtipné slová o tom, že polovicu osadenstva koncertu tvoria jej priatelia a že dúfa, že s tou druhou sa počas neho spriatelí. I tento cieľ sa pravdepodobne podarilo naplniť. Veď s kým dokážeme naplno prežívať všetky naše smútky a túžby, než s priateľmi?
Text, foto: Radovan Vojenčák
