V stredu 18. septembra ožili Hradčany literatúrou. Až na 22. miestach prebiehal už osemnásty ročník unikátneho európskeho projektu nazvaného Noc literatury. Vďaka ukážkam z literarných diel zaviedol záujemcov až do 21. európskych krajín. Osobitné miesto si vyslúžila rómska literatúra. Ukážky čítali hlavne známi herci a herečky od 18:00 až do 23:00. Medzi nimi boli okrem iných Martin Myšička, Vilma Cibulková, Filip Březina, či Lenka Vlasáková.
Cieľom Noci literatúry je zvýšiť záujem verejnosti o súčasnú európsku literatúru a jej myšlienkové a tvorivé prúdy, no tiež poukázať na význam multilingvizmu a prekladov z veľkých aj malých jazykov. Unikátne prepojenie neobvyklého miesta a osobitej interpretácie literárneho textu známymi osobnosťami ponúka nevšedný kultúrny zážitok a príležitosť zoznámiť sa s myslením súčasných európskych autorov.
Nás samozrejme najviac zaujímala prezentácia Slovenska. Bez zbytočného preháňania patrila určite k najlepšiemu čo tento ročník ponúkol. Či už išlo o výber prezentovaného diela, miesto kde sa čítania v polhodinových intervaloch konali (v tomto prípade výtvarný ateliér na Novém Světě) až po interpretku textu. Bola ňou slovenská herečka dlhodobo žijúca v Čechách, Zuzana Zlatohlávková. Tá sa do povedomia širšieho publika dostala vďaka úlohe v seriáli Dobré ráno Brno. Jej úloha moderátorky telerána patrí k nezabudnuteľným.
Výbušný text ožije i vo filme
„Novela Táto izba sa nedá zjesť, ktorá vyšla v roku 2021 vo vydavateľstve KK Bagala, spôsobila na slovenskej kultúrnej scéne okamžitý rozruch. Autorkin debut bol preložený do maďarského, srbského, poľského a bulharského jazyka a minulý rok ho Irena Steinerová pre vydavateľstvo Host preložila do češtiny. Okrem toho bolo dielo už viackrát zdramatizované a v súčasnosti sa pripravuje jeho filmové spracovanie,“ prezradili pracovníci Slovenského inštitútu v Prahe na svojej internetovej stránke s tým, že kontroverzný, surový a strohý, ale zároveň poetický text mapuje šesťročné obdobie nerovného pomeru dospievajúcej Terezy, ktorá má na začiatku príbehu dvanásť rokov, a päťdesiatročného Ivana, učiteľa výtvarnej výchovy. Krátke, úderné kapitoly, ktoré šokujú svojou otvorenosťou, v čitateľovi rezonujú ešte dlho po prečítaní.
Ukážka bola vybraná veľmi vhodne a hoci je Zuzana Zlatohlávková o generáciu staršia než hrdinka knihy dokázala sa do nej dokonale prevteliť a dať jej silný náboj. Boli sme ešte následne na troch čítaniach a žiadny interpret sa do textu takto neponoril. Môžeme teda byť hrdí, že sa slovenská literatúra prezentovala tak, že si ju určite všetci prítomní zapamätali a dúfajme, že po knižke siahnu aspoň v českom preklade, hoci bola prezentovaná v originále.
„Výber knihy bol na Slovenskom literárnom centre s tým, že s nimi spolupracujeme aj na celoročnom cykle Focus na súčasnú slovenskú literatúru. Interpretku vybrali České centrá,“ spresnila pracovníčka Slovenského inštitútu Tereza Kazdová a dodala: „Je skvelé vidieť tu toľko ľudí. Rada by som pozvala záujemcov o literatúru i na ďalšie pokračovanie nášho cyklu, kde sa 23.októbra predstaví v priestoroch Slovenského inštitútu Veronika Šikulová.“
Na knihu sa trasie, niečo podobné skúša v divadle
V krátkej pauze medzi jednotlivými čítaniami sme oslovili aj Zuzanu Zlatohlávkovú. Stihla nám zodpovedať na pár otázok.
Ako sa vám číta, či vo vašom prípade skôr hrá tento text?
Ja neviem robiť verejné čítanie tak, že by som len sedela a „čítkala si“ ako vidieť som aj tematicky oblečená. Myslím si, že viac ani popisná už nemôžem byť. Skopírovala som všetko čo sa dalo. Veľmi dobre sa mi to čítalo. Za prvé som Slovenka a veľmi rada si prečítam text v slovenčine i keď robím občas už chybičky. Na celú knihu sa doslova trasiem.
Predbehli ste ma s otázkou či ste knihu čítala a čo si o nej myslíte?
Žiaľ do dnešného večera som sa k nej nedostala, ale už len na základe toho úryvku si ju veľmi chcem prečítať. Aj som pátrala potom či to je aj nejakým spôsobom autobiografické, a ono to vraj naozaj je. Ak áno, myslím si, že v tom veku sa skutočne ťažko rozlišuje či ten záujem o dieťa zo strany dospelého muža je spojený aj s niečim iným.
Máte vlastne čas čítať si len pre radosť? Keďže máte i deti a náročnú prácu asi toho času nebudete mať nazvyš.
Keby len deti, ale dnes pomalu robíte aj šesťnásť hodín denne, aby ste prežili. Priznám sa, že nie je to už tak ako to bolo pred tými deťmi. No mám radšej knihu než mobil, čiže určite si nejaký čas pre ňu ukradnem. Túto by som mohla zvládnuť za „chvíľočku“. Rada cestujem MHD a vlakom a tam tá možnosť našťastie je. Len sú to také mikročastice. Rada by som si hovela niekoľko hodín na pohovke a čítala si. To sa mi snáď podarí už len na dôchodku.
Je to vaše prvé čítanie v rámci Noci literatúry?
Nie, už tretie ak sa nemýlim. Je to mi veľkým potešením a dúfam, že ma už nejaká iná slovenská herečka žijúca v Prahe za to nezlynčuje. Ja sa nepozývam, ale pozývajú ma a mňa to vždy veľmi baví.
Nedá mi sa ešte neopýtať na vaše účinkovanie v seriáli Dobré ráno Brno. Pomohlo vám to, alebo skôr naopak?
Ak myslíte či som na základe toho dostala nejakú prácu? Tak už konečne áno. Trvalo to. Čakala som ju skôr, ale musím povedať, že to žiaľ nebude taká dobrá práca ako bola tá s Janom Prušinovským (autor a režisér seriálu). Ale tá bola splneným snom.
Bola som súčasťou niečoho v čom som sa doslova „vyrochnila“ a bude sa to podľa mňa páčiť aj o niekoľko rokov. Dobrú komédiu potrebujeme dnes obzvlášť. Kebyže som videla v tom hrať niekoho iného, tak by som si povedala, že ježíši v tomto, by som veľmi chcela hrať. Som spokojná za túto spoluprácu i keby už nepríde ďalšia takáto veľká úloha.
Ak dobre viem hrávate hlavne v divadle. Kde by sme vás v súčasnosti mohli vidieť?
Áno, hlavne tam. I keď som zažila prerušenie v podobe materstva a covidu. Vo Švandovom divadle účinkujem už len v dvoch tituloch. V Hamletovi a Šoa. Vďaka trensdžender režisérke Daniele Špinar hrám v Rusalke na Štvanici. V Ústí nad Labem skúšam v činohernom štúdiu zdramatizovanie súčasnej španielske prózy nazvanej Červotoč, ktorá mi trochu pripomína dnešné čítanie. Nie obsahom, ale surovým štýlom písania a týka sa to toho, ako to ženy majú ťažké. Niekto to škatuľkuje ako feministický horor, ale to sa mi nepáči.
Projekt Noci literatury organizujú České centrá od roku 2006 a dnes ide o kultúrnu akciu s medzinárodným rozmerom. Počet miest zapojených do projektu každým rokom narastá.Čítanie z knihy Nicol Hochholczerovej sa v ten večer konalo ešte i v Mělníku.
Nicol Hochholczerová (*1999) pochádza z Rimavskej Soboty a vyštudovala grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Získala ocenenia za prozaickú tvorbu v literárnych súťažiach Poviedka, Medziriadky, Literárny Kežmarok, Kukučínova Revúca a za knižnú ilustráciu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.
text/foto: Radovan Vojenčák
