Dovolil som si v nadpise použiť kúsok textu zo skladby Dobrý večer, priatelia – najväčšieho hitu kapely Le Payaco, ktorý asi najlepšie charakterizuje ich vystúpenie v Rock Café. Jedinou chybou vydareného večera (23.10.) bola nižšia návštevnosť. Len niekoľko desiatok verných fanúšikov si našlo cestu na koncert tejto bratislavskej legendy, ktorá odštartovala svoju kariéru bezmenným albumom už na sklonku minulého storočia. Z tohto albumu zaznelo v dlhom playliste aj najviac piesní, hoci kapela má na konte ďalších šesť.
Kapela sa však nenechala nízkou návštevnosťou znechutiť a už od začiatku si koncert užívala naplno. Diváci to oceňovali úprimným potleskom po každej skladbe. Dvaja, evidentne, verní fanúšikovia vyjadrili svoju radosť z koncertu aj nejakými „ohnivými vodami“ prinesenými počas neho priamo na pódium.
Hoci Le Payaco prišli bez speváka Tomáša Slobodu, ktorému to nedovolil súčasný zdravotný stav, zvládli spev bez väčších problémov. Striedavo sa o spev postarali až traja členovia – basgitarista Martin Stempel, bubeník Juraj Vitéz a gitarista Jerguš Oravec, ktorý si občas sadol aj za klávesy.
Nečakaná angličtina a smrť na pódiu
Le Payaco sa nepohybujú len v jednom hudobnom štýle, a tak bol koncert pestrou zmesou rockových štýlov. Patinu tomu dodal aj talentovaný Oravec, ktorý má výzor a drajv správnej rockovej hviezdy. Príjemným momentom bola vsuvka najstarších songov kapely, ktoré boli ešte spievané po anglicky. V nich bolo badať aj silné dozvuky grunge – štýlu, ktorý zmiatol mnohé hudobné stálice.
Úsmevným momentom večera bolo „zhorené“ basové kombo, ktoré „zomrelo“ priamo na pódiu. Stempel skonštatoval, že sa to stalo prvýkrát v histórii kapely. Kombo sa našťastie rozlúčilo v tichosti a bez ohňa – zanechalo len smrad. Kiežby to dokázali viacerí politici, keď príde ich čas.
Basgitara sa napojila priamo a koncert pokračoval. Kapela sa nenechala vyrušiť ani „policajnou hodinou“ a po skončení plánovaného setlistu pridala až štyri prídavky. Došlo aj na piesne na želanie.
Porazenými tohto večera boli tí, čo sa rozhodli zostať doma. Za nízku návštevnosť však môže kapela čiastočne aj sama. Ako po koncerte sebakriticky priznal Juraj Vitéz, zanedbali jeho propagáciu. Prísť však chceli, keďže už jeden koncert v Prahe kvôli zdravotným problémom zrušili.
Ostáva veriť, že ich tu ešte uvidíme. Majú totiž stále čo povedať a hlavne dokážu rozdávať radosť, čo nie je vôbec málo.
text/foto: Radovan Vojenčák
