Slovenský fotograf Marek Pupák zaujal svojou tvorbou Jana Dobrovského – čelného predstaviteľa fotografického spolku 400 ASA, ktorý spolu s ním založili fotografovia Karel Cudlín, Alžběta Jungrová, Antonín Kratochvíl, Jan Mihaliček, Tomki Němec a Martin Wágner. Spolok má aj vlastnú galériu pomenovanú 400 ASA gallery. Nachádza sa neďaleko smíchovského Anděla a je zameraná na kvalitnú dokumentárnu fotografiu. Okrem jej členov v nej dostávajú priestor aj iní významní českí a zahraniční fotografovia. Priestor dáva aj nádejním tvorcom.
Modrovlasú babičku sleduje aj prezidentka
Marek Pupák je prvým Slovákom, ktorý na tejto prestížnej adrese dostal možnosť vystavovať. Hoci sa jeho hlavná fotografická tvorba zameriava na spoločenské a politické témy, i v nich sa snaží zachytiť vizuálne metafory, okorenené humorom a citlivou iróniou. Aj do nej sa dá nahliadnuť prostredníctvom obrazovky v priestoroch kaviarne nachádzajúcej sa v galérii. No vo výstavnej sieni na poschodí sa nachádza jeho dlhodobý, až intímny projekt nazvaný Blue Grandma, v ktorom fotí svoju modrovlasú babičku žijúcu v Považskej Bystrici. Projekt má aj svoju instagramovú stránku, ktorá má takmer 36 000 sledovateľov. Je medzi nimi aj stále aktuálna slovenská prezidentka, Zuzana Čaputová. Tá ju aj s vnukom pozvala do prezidentského paláca. Samotná babička zavítala teraz aj do Prahy a počas vernisáže neskrývala dojatie z úspechu jej vnuka.
„Marek Pupák zvolil netradičný, veľmi osobný prístup k dokumentárnej sérii – od roku 2007 sa venuje fotografovaniu svojej babičky a jej každodenného života. Observačnou metódou, bez akejkoľvek umelej štylizácie, zachytáva súkromie typickej dôchodkyne, ktorá sa aktívne a s nadhľadom vysporiadava so súčasným moderným, technooptimistickým prostredím. Hravá práca s farbami alebo kombinácia detailných a zdanlivo jednoduchých záberov ako z rodinného albumu spoločne vytvára výnimočný súbor, z ktorého srší láskavosť, radosť a pokoj,“ uvádzajú organizátori pražskej výstavy a dopĺňajú, že séria Blue Grandma je dôkazom, že dokumentárne fotografie nutne nemusia zobrazovať zásadné historické momenty alebo subjekty, od ktorých má autor profesionálny odstup. Dokumentom je akákoľvek séria, ktorá sa sústredene a presne venuje vybranej téme.
Výstava Blue Grandma potrvá v 400 ASA Gallery do 20. júna.
Mareka Pupáka sme sa spýtali na jeho bezprostredné pocity po vernisáži, ktorá potešiteľne zaplnila priestory galérie záujemcami o jeho tvorbu.
Čo pre vás znamená, mať výstavu v tejto prestížnej pražskej galérii?
Znamená to pre mňa veľmi veľa, pretože túto fotografickú skupinu sledujem od jej vzniku. Ľudia, ktorí su v nej združení sú mojimi dlhoročnými idolmi. Sú to fotografi, ktorí sa venujú presne takej fotografii, akej sa venujem aj ja. A že vystavujem v ich galérii , je pre mňa splnený sen. Som veľmi dojatý, že si všimli moju prácu. Nedokážem to presnejšie opísať.
Nie je práve paradox, že sa prioritne venujete tak ako väčšina členov tejto skupiny čiernobielej, nie až tak optimisticky ladenej fotografii, ako je práve tento váš „rodinný“ projekt?
No ja som veľmi rád, že je to tak. Aj mi jeden môj známy povedal, že idem do Česka ukázať pozitívny sociálny dokument, čo sa tak často nestáva.
V minulom roku som bol na jednej konferencii ako rečník, kde mali zaujímavú ústrednú tému „Z tmy do svetla“ a ja som tam rozprával svoj príbeh s fotografiou, kde som od tých čiernobielych fotiek prešiel k takejto farebnej pozitívnej. Treba to však vnímať tak, že ide len o jeden z mojich projektov a netreba to vnímať tak, že by som sa chcel úplne takto profilovať , že toto som ja. Jednoducho toto je môj rodinný dokument v zmysle, že si chcem babku uchovať, aj z titulu, že nie je už najmladšia. Čas je proti nám.
Vďaka korone z toho vzniklo čosi viac, že som to prepojil s tým instagramom ako miestom, ktoré navštevuje veľa mladých ľudí, ktorých som chcel osloviť. Prečo nie? Keď to má ľuďom pomáhať? Nemám sa za čo hanbiť. Je to farebné a veselé. Taktiež úprimné, úplne najlepšie na tom je, že je to tak úplne obyčajné, až sa to zdá ľuďom neobyčajné, čo je zaujímavý paradox.
MarekPupák (1987) je fotograf na voľnej nohe z Považskej Bystrice. Vyštudoval odbor Réžia dokumentárnych filmov na banskobystrickej Akadémii umení. Za série Na Slovensku po slovensky (2016) a Ostrov Slobody (2017) v ktorých sa venuje téme silnejúcej radikalizácii spoločnosti. Bol za ne ocenený prvým miestom v súťaži Slovak Press Photo. Viac sa o jeho tvorbe sa dá dozvedieť na stránke www.marekpupak.com. (zdroj – 400 ASA Gallery)
Text a foto: Radovan Vojenčák
