Piatkový večer v Prahe sa dá tráviť na mnoho spôsobov, tak prečo v ten posledný februárový nezájsť na koncert slovenského gitarového mága Davida Kollara, na dôvažok ak má zo sebou nórskeho trubkára Arve Henriksena. Táto dvojica má ak sa nepletiem (čo je pri Davidovej hudobnej hyperaktivite viac než možné) na konte už tretí spoločný album. Vyšiel pod názvom A Sense of Destiny a je po predchádzajúcom „covidovom“ Unexpected Isolation akýmsi ukľudňujúcim prvkom, ktorý by sa mohol preniesť medzi čo najpočetnejšie množstvo ľudí.
Bohužiaľ mi ušiel začiatok vystúpenia a tak som vkĺzol do veľkého sálu žižkovského Paláca Akropolis keď už hudobníci naplno čarovali s hudobnými nástrojmi aj rôznymi ďalšími zaujímavými elektronickými výmyslami, ktoré obohacovali celkový sound. Zvolené nasvietenie scény a celkový výkon svetelného technika sa dal tiež ohodnotiť na výbornú.
V sále sa na rozdiel od väčšiny koncertov, ktoré som tam zažil sedelo a bola naozaj slušne zaplnená čo pri takejto hudbe nie je samozrejmosťou. Svoje vie o tom aj samotný David Kollar, ktorý tu zhruba pred ôsmimi(?) rokmi vystupoval so svojim výborným projektom Komara. Napriek tomu, že v ňom účinkovala bubenícka legenda Pat Mastelotto z kapely King Crimson, sála zívala prázdnotou.
Našťastie teraz bolo všetko inak a vnímavé publikum si sem cestu našlo.
Hudba Davida Kollara je ťažko opísateľná a nedá sa jednoznačne zaškatuľkovať. Jeho myseľ dokáže vyprodukovať veci citlivé a hĺbavé, no i hlučné a drásavé. Všetky tieto polohy však majú svoju vnútornú logiku. Akoby bežný človek povedal: „Má to hlavu aj pätu.“. Len sa treba tomu poddať a vnímať. Lepšie je si raz vypočuť ako o tom niekoho presviedčať, že je to hudba akoby z iného sveta, či podvedomia.
Intimita vyznie aj vo väčšom priestore
Už spomínané osvetlenie počas koncertu síce hudbu výborne dokresľovalo, ale niekedy bolo predsa len najlepšie oči zavrieť a naplno sa venovať iba tónom poletujúcim priestorom. Tu musím oceniť prácu zvukárov, zvuk bol jedným slovom excelentný. Kvôli foteniu som sa po sále presúval a zašiel som aj na balkón a všade to znelo úžasne. Proste i keď išlo o dosť intímny zážitok vhodný do menšieho priestoru, musel som uznať, že patrí aj do veľkej sály, ktorá dodáva hudbe slávnostnejší charakter. Fenomenálne výkony boli odmenené po každej kompozícii zaslúženým potleskom.
K výkonom oboch hudobníkov nie je čo dodať, vidno, že im dlhodobejšia spolupráca svedčí a sú spriaznené duše. Veď už kto má mať k sebe bližšie než Nór a východniar z Prešova?
Vhodne sa na pódiu hudobne dopĺňali a bolo vidieť, že sa navzájom povzbudzujú a správne „hecujú“ k čo najlepšiemu výkonu. Arve okrem trubiek, elektronických vychytávok zapájal dosť často aj svoj hlas, čím ešte viac obohatil jedinečný zážitok.
Keď David a Arve skončili svoje vystúpenie bolo človeku až ľúto, že sa musí odpojiť z medzikontinentálnej hudobnej diaľnice a vráti sa do bežnej reality. Našťastie aj doma sa môžete vďaka ich spoločným nahrávkam k tomuto zážitku kedykoľvek priblížiť.
Ako prezradil David Kollar po koncerte obklopený priateľmi z hudobnej branže, ktorí ho prišli pozdraviť a vyjadriť aj slová uznania, do Prahy by mal opäť zavítať už v máji. Bude robiť naživo hudobný sprievod k nemému filmu. Ak budeme vedieť viac, určite vás o tom budeme informovať. Lebo každé stretnutie s týmto výnimočným gitaristom stojí za to a stáva sa zážitkom na ktorý sa tak ľahko nezabúda.
So štyrmi novo získanými CD nosičmi som sa vybral dokonale naplnený hudobnou extázou do piatkovej noci ešte netušiac, že presne o týždeň ma bude čakať hudobný zážitok z úplne iného súdka, hoci sa opäť udeje na Žižkove. O tom ale inokedy, pravdepodobne už čoskoro.
ZDROJ, FOTO: Radovan Vojenčák
