V nedeľu 21. júla sa uskutočnila v Prahe na Petříne pri Štefánikovej hvezdárni spomienka na generála Milana Rastislava Štefáníka. Práve na tento deň pripadalo 144. výročie jeho narodenia. Spomienkový akt sporiadala Společnost Milana Rastislava Štefánika v Praze.
Jej predseda Ján Kendera v úvode pripomenul, že stretnutie koná pri soche doktora filozofie a generála M.R. Štefánika, ktorý sa dožil síce len 39 rokov no dokázal mnoho.
Výročie generálovej sochy i stretávania sa pri nej
„Okrem iného zaslúžil sa za vznik Československa a je pre naše národy symbolom odvahy a vlastenectva. Pred chvíľou sme symbolicky vzdali hold soche tohto hrdinu ktorá 30.8. tohto roku oslávi tu na Petříně 30 rokov. Z tejto príležitosti by som si dovolil odovzdať všetkým prítomným pozdrav od zakladateľa a dlhoročného predsedu nášho spolku Dr. Vojtecha Čelka, ktorý má tieto dni povinnosti na Slovensku. Práve vďaka nemu tu už tridsiaty rok pokračuje tradícia úcty k jednému z otcov Československa,“ uviedol súčasný predseda s tým, že počas 41 rokov fungovania komunistického režimu sa systematicky pracovalo na odstraňovaní odkazu trojice Masaryk – Štefánik – Beneš.
„Dnes aj zásluhou Spoločnosti M.R. Štefánika na Slovensku je odkaz otcov ČSR neodmysliteľnou súčasťou učebníc dejepisu. Napriek tomu, stále cítiť v spoločnosti deficit povedomia o zásluhách Československých legionárov, ktorých hlavným veliteľom bol práve Štefánik. Naša spoločnosť naďalej udržiava v pamäti skôr zásluhy Červenej armády, ktorej prvými zahraničnými nepriateľmi boli práve Československí legionári,“ dodal Kendera.
Spoločnosť M.R. Štefánika v Prahe vznikla z dôvodu rozdelenia Československej federácie a jej členovi považujú za povinnosť naďalej pokračovať v pestovaní úcty k zakladateľom ČSR, obzvlášť k Štefánikovi, ktorý svoju závratnú kariéru odštartoval v Prahe ako obyčajný študent.
Inšpiráciou i pre dnešok
Na podujatí sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Prahe Ingrid Brocková.
Tiež vyzdvihla Štefánikovu významnú úlohu pri vzniku Československa a formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny.
„Ako diplomat, vedec, štátnik, vojak alebo politik pôsobil na rôznych miestach sveta, ale stále bol pevne spätý so svojou vlasťou. Tu vidím peknú paralelu nielen s prácou diplomatov, ale tiež osudmi slovenských krajanov, ktorí žijú, študujú či pracujú v zahraničí, no nezabúdajú na svoj pôvod a rodnú krajinu. Práca aj myšlienky M.R. Štefánika sú v každom ohľade inšpiratívne aj pre dnešok. Svoj sústredený boj za slobodu a pevnú vieru v demokratickú budúcnosť neopúšťal ani v časoch neistoty,“ pripomenula veľvyslankyňa s tým, že generálova odvaha a odhodlanie môžu byť vzorom aj v súčasnosti a jeho životný príbeh stojí za to si každoročne pripomínať.
Štefánikov hold Sokolom
Spomienkového aktu sa zúčastnil zástupca Československej obce legoionárskej a aj zástupcovia Sokolskej župy Budečskej. Jej starosta Peter Szenasy spomenul v príhovore málo známu zaujímavosť spojenú so Štefánikom.
„V rámci svojho pôsobenia počas Veľkej vojny presadil v roku 1918 rád sokola, alebo tiež neoficiálne Štefánikov rád. Bolo to československé vyznamenanie a bolo určené na udeľovanie za zásluhy o oslobodení Československa. Úplne automaticky sa ponúka otázka, prečo Štefánik použil symboliku dravého vtáka – Sokola a nazval vyznamenanie „rád Sokola“.
Členovia Sokola tvorili veľkú skupinu dobrovoľníkov legionárov vo Francúzsku, Rusku a Taliansku. Možno týmto spôsobom chcel prepojiť poriadok s telocvičnou organizáciou Sokol a vzdať hold ich vlastenectvu a statočnosti,“ zauvažoval Szenasy a podotkol, že Štefánik svojim životom ukázal, že odhodlanie a pevné hodnoty môžu zmeniť svet a rovnako tak sokolovia pripomínajú ostatným, že zdravý a silný národ sa buduje cez telesnú a demokratickú výchovu.
Nielen generál ale i študent
Na záver aktu Ján Kendera povedal že Štefánika si všetci zapamätali hlavne ako veľkého generála. Netreba však zabudnúť že išlo predovšetkým o študenta a vedca, ktorý sa venoval z pohľadu rodičov neperspektívnemu a z pohľadu verejnosti nepraktickému bádaniu vesmírnych objektov.
„Ako chudobný študent a emigrant stál v Paríži veľakrát na hranici biedy, nepochopenia a zabudnutia a veľakrát sa posunul ďalej vďaka pomoci priateľov, často cudzích ľudí. Nie každý môže mať toľko talentu a energie ako mal Štefánik. Viacerí z nás ale máme možnosť všímať si dnešných mladých študentov, či už v našich rodinách, alebo dokonca medzi prisťahovalcami zo zahraničia, ktorí sa možno teraz ocitávajú na svojich životných križovatkách osudu. Nebojme sa ich podporovať!,“ zakončil predseda Společnosti Miroslava Rastislava Štefánika v Praze.
text/foto: Radovan Vojenčák
