Menu Zavrieť

V Prahe hľadajú prepojenia so Slovenskom a svojimi aktivitami chcú robiť radosť nielen deťom

Pražská nezisková organizácia BONA FIDE sa snaží už vyše dve desaťročia propagovať slovenské umenie

Pražský spolok BONA FIDE sa snaží už vyše dve desaťročia propagovať slovenské umenie, vytvárať výchovné programy pre deti, rozhlasové relácie a kultúrne akcie.

Produkuje tiež dvojjazyčné rozprávkové knihy a CD, divadelné predstavenia a Festival tvorby pre deti v Prahe. Zakladajúcimi členmi sú slovenskí absolventi pražskej Akadémie múzických umení. Viac o ňom prezradila v rozhovore pre náš portál členka združenia, herečka a dramaturgička Viera Kučerová.

Vaše združenie BONA FIDE vzniklo pred 22 rokmi, s akým zámerom bolo  založené?

BONA FIDE vzniklo po rozdelení Československa  a bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra ČR.  V tom čase sme sa stali národnostnou menšinou vo svojej vlasti a slovenčina doposiaľ používaná pravidelne v Čechách sa úplne vytratila z verejného života i z médií. Zistili sme,  že máme nie vlastným pričinením prestrihnuté korene s krajinou, kde sme sa narodili, kde žijú naši rodičia, súrodenci, priatelia. Chýbalo nám prepojenie s rodným krajom.

A práve v tejto dobe sme sa viac stretávali,  vymýšľali slovenské programy, ktoré sme postupne zastrešili spolkom BONA FIDE. Navyše sme boli čerství absolventi umeleckých škôl, poznali sme sa zo štúdií v Prahe, začali sme si zakladať rodiny a narodili sa nám deti.

Náplňou nášho spolku sa stalo predovšetkým organizovanie kultúrnych, vzdelávacích a národnostných aktivít predovšetkým pre deti a mládež, propagácia slovenskej kultúry a jazyka, podpora umelcov pri napĺňaní a tvorbe aktivít, spolupráca s kultúrnymi subjektmi.

Ako sa vám podľa vás darí napĺňať vaše poslanie? Ktoré vaše aktivity považujete za najdôležitejšie? Na koho sú vlastne zamerané? Na Slovákov  žijúcich v Čechách, alebo aj samotných Čechov?

Dodnes je BONA FIDE z.s. aktívny na viacerých platformách. Okrem kultúrnych programov, rozhlasovej relácie Slovenská mozaika, rozprávok pre deti a bábkových predstavení Rozprávky, organizujeme Festival českej a slovenskej tvorby pre deti v Prahe. Celoročne pracujeme na projekte Čítajme, počúvajme a učme sa, v rámci ktorého sme zorganizovali náučné komponované programy a workshopy o literatúre pre malé deti, žiakov ZŠ a študentov SŠ.

Celoročne organizujeme bábkové divadielka, zorganizovali sme výstavy našim členom,  fotografom –  Slovenská nová vlna, niekoľkokrát výstavu bábok a ilustrácií. Vydali sme viacero dvojjazyčných rozprávkových kníh pre deti s CD nahrávkami, náučný kreslený dvojjazyčný kalendár pre deti, komponovaný program pre SŠ „Od ľudovej slovesnosti po modernu“  a v spolupráci s Českým rozhlasom i CD  M.R. Štefánik a CD Hovorníček.

Naše aktivity sú zamerané na Slovákov žijúcich v Čechách, ale aj na majoritnú spoločnosť, ktorá sa zaujíma o slovenskú kultúru a nechce stratiť povedomie a kontakt so Slovenskom. Zameriavame sa však predovšetkým na deti a stredoškolskú mládež.

Pred nedávnom sa skončil už deviaty ročník Festivalu českej a slovenskej tvorby pre deti – záštitu nad ním mal aj český prezident. Ako by ste ho zhodnotili a vypichli by ste niečo z jeho obsahu?

Týždenný Festival českej a slovenskej tvorby pre deti v Prahe, nad ktorým prevzal záštitu prezident ČR Petr Pavel,  predstavil zaujímavú divadelnú, knižnú a výtvarnú tvorbu pre deti a pripomenul najmladšej generácii blízkosť oboch národov. Dramaturgická koncepcia vychádzala z 30. výročia rozdelenia Československa a života v dvoch samostatných republikách, ale aj z absurdnosti vojnových konfliktov a z bezhraničnej dôvery dieťaťa v nás dospelých.

Festivalové  programy, ktoré sa stretli s veľkou odozvou a úspechom,  sme realizovali  v Divadle Kampa, v kine Atlas, v Divadle Palace, v Dome národnostných menšín a v Mestskej knihovni v Prahe.  Prvý krát sme do programu zaradili aj filmové produkcie pre stredoškolákov. Dávno som nezažila také ticho a napätie v kine, ako pri premietaní filmu Anna Malinová – Bezpečný úkryt pre Gabčíka režisérky Veroniky Homolovej Tóthovej. Nie je jednoduché zaujať tinedžerov,  ale tento výnimočný film zo spoločných československých dejín,  pražským stredoškolákom z umeleckých škôl vyrazil dych. Ďakujem Veronike, že tento film bol súčasťou festivalu, ďakujem pedagógom že priviedli svojich študentov na projekciu.

Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bolo predstavenie Plechová Mína v Divadle Kampa. Tu sa naplnia aj myšlienka festivalu – českú knihu pre deti zdramatizovalo slovenské bábkové divadlo PIKY. Výborné spracovanie náročnej témy a skvelé výkony manželov Piktorovcov ocenili nielen detskí diváci, ale aj autor knihy Plechová Mína,  pán spisovateľ Pavel Hrnčíř.

Neviem si predstaviť dôstojnejšie ukončenie Festivalu českej a slovenskej tvorby pre deti ako uvedením česko-slovenského predstavenia „Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko“. Výnimočné predstavenie, vynikajúce výkony a skvelá atmosféra. Standing ovation!

Zatiaľ bez jazykovej bariéry no i s nádejou

V rámci festivalu sa zameriavate na poukázanie blízkosti dvoch národov žijúcich kedysi v jednej republike. Máme k sebe stále naozaj tak blízko, alebo nástupom generácií, ktoré ho nemali šancu už zažiť sa predsa len od seba vzďaľujeme?

„ Panta rhei “– všetko plynie a nedá sa dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Československo a spolužitie v spoločnej republike je minulosťou a my 30 rokov žijeme v dvoch samostatných  suverénnych štátoch. Samozrejme že sa od seba vzďaľujeme, ale máme neuveriteľne veľa spoločného. Fenomén bratského spolunažívania je stále živý a jazyková bariéra sa zatiaľ ešte nevytvorila. Presvedčili sme sa o tom aj  na festivalových programoch.

Prichádza nový fenomén – v ČR žije, študuje a pracuje veľké množstvo mladých Slovákov, veľa slovenských a bilingválnych rodín v ČR vychováva svoje deti dvojjazyčne, sme v spoločnej EÚ a keď budeme podporovať propagáciu slovenčiny a Slovenska aj medzi  najmladšou generáciou, máme nádej, že vždy budeme o sebe vedieť, navzájom sa ctiť a rešpektovať.

Predpokladám, že už teraz riešite podobu toho jubilejného, bude niečím špeciálny? A vlastne s akými ďalšími subjektami a partnermi na tomto podujatí spolupracujete?

Žiadny ročník festivalu by sme bez podpory z grantových programov nezvládli. Na všetky detské programy bol vždy vstup voľný. Každý ročník je výnimočný a taký bude aj ten jubilejný.  Stále si rozumieme – to by malo byť hlavným mottom jubilejného 10. ročníku festivalu.
Festival podporil Magistrát hl. Mesta  Prahy, Ministerstvo kultúry ČR a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pravidelne na ňom spolupracujeme s o.z. Celé Slovensko číta deťom.

Aké najbližšie podujatia či aktivity chystáte a kde sa o nich môžu prípadní záujemcovia dozvedieť?

Realizujeme rozhlasové relácie Slovenská mozaika, ktoré momentálne môžete nájsť  a vypočuť si na webe v spolupráci s ECAV v Prahe a Živena Praha pripravujeme Adventné čítanie a Mikulášsku besiedku pre deti.

Máte ešte za tak dlhú dobu existencie vášho združenia ešte nejaký nesplnený sen či výzvu, ktorú by ste chceli naplniť?

Sny sú hnacím motorom a bez nich by sme nemohli realizovať žiadnu aktivitu. Možno by sme radi ešte  vydali Dvojjazyčný náučný kalendár pre deti ak sa nám  podarí zohnať naň finančné prostriedky, či realizovať nejaké  slovenské audioknihy pre deti i dospelých. A možno ten najväčší sen je,  aby sme o sebe viac vedeli a  navzájom spolupracovali, aby programy ktoré realizujeme robili radosť deťom aj ich rodičom.

ZDROJ: Radovan Vojenčák, foto: archív BONA FIDE

Súvisiace články