České korunovačné klenoty sa po bitke na Bielej hore presunuli do Viedne, odkiaľ sa vrátili do Prahy v pozmenenej podobe

Už len posledné dva dni zostávajú do doby, keď sa české korunovačné klenoty znovu vrátia do katedrály sv. Víta. Zatiaľ si ich však stále môžu bezplatne pozrieť návštevníci Pražského hradu. Sú vystavené vo Vladislavskej sále, kde čakanie spríjemňuje už tradičná sprievodná výstava.

Vlani mohli návštevníci sledovať dramatický osud klenotov počas II. svetovej vojny, tentokrát sa výstava zamerala na výročie nástupu Habsburgovcov na český trón. Od tej doby uplynulo už 500 rokov a za dobu ich vlády nad Čechami sa viackrát menilo miesto uloženia klenotov, ale aj ich samotná podoba. Pôvodné žezlo a jablko z čias Karla IV. pravdepodobne skončili nadobro vo Viedni.

„Každý rok se snažíme dívat na příběh a význam klenotů jiným pohledem. Letošní výstava připomíná pětisté výročí nástupu Ferdinanda I. Habsburského na český trůn a dobu, kdy korunovační klenoty hned několikrát změnily místo svého uložení. Během třicetileté války byly z bezpečnostních důvodů převezeny do Vídně.

Zpět do Prahy se vrátily až po sto sedmdesáti letech, v roce 1791. Jejich putování odráželo proměny tehdejšího uspořádání monarchie i vztahy panovníků k českým zemím. Jejich návrat na Pražský hrad pak symbolizoval sílící vědomí české státnosti a historické kontinuity. Právě korunovační klenoty nám dodnes připomínají pevnost základů, na nichž naše státnost stojí. Jsou součástí dědictví, které jsme převzali od našich předků a které jednou předáme dalším generacím,“ uviedol prezident ČR Petr Pavel k tohtoročnému vystaveniu klenotov.

Vďaka jeho iniciatíve sa klenoty začali vystavovať nielen pri významných výročiach, ale každoročne, čo nevedie k nižšiemu záujmu návštevníkov, skôr naopak, a hlavne ku kratším čakacím dobám.

Habsburgovci začali vládnuť Čechom pred 500 rokmi

Koruna Českého kráľovstva, ktorú nechal zhotoviť cisár Karol IV. a zasvätil ju sv. Václavovi, pôvodne spočívala pri svätcovom hrobe vo svätovítskej katedrále. Po husitských vojnách sa jej trvalým úložiskom stal Karlštejn – niekdajší kráľovský hrad, vtedy už spravovaný šľachtickou obcou. Pre túto úlohu ho predurčovala jeho pevnosť aj blízkosť k Prahe.

Od začiatku 16. storočia za korunovačné klenoty zodpovedali pod prísnymi sankciami dvaja karlštejnskí purkrabí, volení z panského a rytierskeho stavu. Len na základe žiadosti panovníka a so súhlasom krajinského snemu ich vydávali ku korunováciám.

Roku 1526 si české stavy zvolili za kráľa rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda I. Habsburského, manžela Anny Jagelovskej, sestry zosnulého kráľa Ľudovíta. Ferdinand bol vychovaný na kráľovskom dvore v Španielsku v duchu humanistických predstáv o všestrannom vzdelaní, umiernenosti a kultivovanom vystupovaní. Aj preto je na portrétoch zobrazovaný dôsledne „civilne“, teda vo dvorskom odeve a bez panovníckych insígnií. Tie sa vtedy užívali už len výnimočne – pri korunováciách a významných štátnych ceremoniáloch.

Pôvodné insígnie skončili pravdepodobne v cisárskej klenotnici

Pri korunovácii prijímal panovník nielen korunu, ale aj ďalšie insígnie. Podľa korunovačného poriadku meč znamenal ochranu cirkvi a slabých, prsteň vieru, žezlo spravodlivú vládu a jablko vládu odvodenú od Boha. V inventároch pokladu katedrály sv. Víta z druhej polovice 14. storočia a tiež v neskorších súpisoch korunného pokladu na Karlštejne sú zhodne uvádzané strieborné pozlátené žezlo, zlaté jablko a zlatý prsteň s veľkým spinelom. Prsteň sa nedochoval, žezlo a jablko sú dnes stotožňované s predmetmi uloženými v cisárskej klenotnici vo Viedni.

V porovnaní so svätováclavskou korunou pôsobia tieto insígnie prekvapivo striedmo. Nie sú zdobené drahokamami ani perlami. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to pôvodné insígnie českých kráľov z doby cisára Karola IV.

Karlštejn postupne prestával byť bezpečným miestom na uchovávanie korunovačných klenotov. Už na začiatku 17. storočia sa pri ohrození krajiny prevážali do Prahy a po bitke na Bielej hore cisár Ferdinand II. úrad karlštejnských purkrabí zrušil.

V nepokojných rokoch tridsaťročnej vojny boli klenoty opakovane odvážané z Prahy a nakoniec trvalo uložené vo viedenskej klenotnici. Do Čiech sa potom vracali už len ku korunováciám. Nešlo len o praktické opatrenia. Presun klenotov do Viedne súvisel s premenou politických pomerov po Bielej hore, keď sa České kráľovstvo stalo dedičnou monarchiou habsburského rodu.

Kontrola nad symbolmi českého štátu prešla na cisársky dvor a ich krajinský význam sa posunul k reprezentácii panovníckej moci. Na dobových portrétoch Habsburgovcov sa svätováclavská koruna preto objavuje ako atribút ich vlády v Čechách, často po boku ďalších krajinských korún.

Návrat klenotov do Čiech sprevádzalo nadšenie

Po nástupe Leopolda II. na trón roku 1790 sa na neho zemské stavy obrátili s prianím, aby sa nechal korunovať za českého kráľa a korunovačné klenoty boli trvalo uložené v Prahe. V auguste nasledujúceho roku boli stavovskej delegácii vo Viedni odovzdané svätováclavská koruna, renesančné žezlo a jablko aj korunovačný ornát. Prevoz klenotov českými mestami sprevádzal mimoriadny záujem a nadšené prijatie obyvateľstva.

Slávnostná cesta sa zavŕšila na Pražskom hrade, kde boli klenoty vystavené v kaplnke sv. Václava a potom uložené do korunného archívu. Trvalé uloženie korunovačných klenotov v blízkosti hrobu sv. Václava znamenalo ich návrat na miesto určené už Karolom IV., avšak za úplne iných okolností – v čase prebúdzajúceho sa národného uvedomenia českej spoločnosti.

Klenoty boli použité ešte pri korunováciách cisárov Františka II. (1792) a Ferdinanda V. (1836), ale zároveň nadobúdali význam viditeľného symbolu historickej kontinuity a štátnej suverenity, ktorý bol v 19. storočí novo politicky akcentovaný.

Kráľovská koruna zvaná svätováclavská

Kráľovskú korunu dal zhotoviť Karol IV. pred rokom 1346 a venoval ju sv. Václavovi ako večnému vládcovi Českého kráľovstva. Skladá sa zo štyroch rovnakých dielov zo zlatého plechu, z ktorých každý tvorí časť čelenky a vrcholí štylizovanou ľaliou. Dielce sú navzájom spojené závlačkami a prepojené dvoma prekríženými páskami.

Na ich kríženie je upevnený zlatý krížik s vloženým safírovým krížikom s reliéfom Ukrižovaného. Podľa rytého nápisu bol do zlatého krížika vložený tŕň z Kristovej koruny. Koruna má priemer aj výšku 19 cm a váži 2 358 g. Je zhotovená z hladkého zlatého plechu so zosilneným okrajom o rýdzosti 22 karátov a je osadená drahými kameňmi.

Kráľovské jablko

Podobne ako žezlo sa aj kráľovské jablko stalo súčasťou súboru českých korunovačných klenotov neskôr, keď nahradilo pôvodné gotické jablko. Tiež ich zhotovil Hans Haller z Augsburgu pre Ferdinanda I. v rokoch 1533 až 1534.

Dve pologule, oddelené prsteňom s drahokamami a perlami, zdobia majstrovsky vykonané tepané reliéfy s námetmi zo Starého zákona.

Kráľovské jablko je zhotovené zo zlata s rýdzosťou 18 karátov, má priemer 13 cm, výšku 22 cm a hmotnosť 780 g. Je zdobené safírmi, spinelmi, perlami a kvalitnými farebnými emailami.

Kráľovské žezlo

Kráľovské žezlo, ktoré je dnes súčasťou súboru českých korunovačných klenotov, bolo k svätováclavskej korune pričlenené dodatočne niekedy počas 17. storočia. Zhotovil ho augsburský zlatník Hans Haller spolu s kráľovským jablkom v období 1533 až 1534 pre Ferdinanda I. Habsburského.

Kráľ ich užíval ako svoje osobné panovnícke insígnie, pravdepodobne pri snemoch a slávnostiach, ktorých sa zúčastnil ako rímsky kráľ.