Posledná januárová sobota patrila v Lucerna Music Bare kapele Vidiek. Zloženie publika napovedalo, že sú prítomní hlavne verní fanúšikovia, ktorí zaregistrovali kapelu v osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia. No nešlo len o slovenský večierok. Napodiv bolo medzi publikom počuť aj češtinu. Neodolal som a spýtal som sa dvojice fanúšičiek v najlepšom veku, akože pozná náš slovenský fenomén.
„Poznám je z tehdejší televize díky písni Vidiečan, tehdy to bylo zjevení, kterému se nedalo odolat. Byla to láska na první poslech. Baví mě doteď a jsem na ně hodně zvědavá,“ povedala jedna z nich. Myslím si, že ich „Vidiečania“ nesklamali. Predviedli totiž výbornú šou. Nepotrebovali k tomu žiadne efekty, len svoju tvorbu a hlavne charizmu jej lídra Jána Kurica. S tým sme mali možnosť nakrátko sa stretnúť pred koncertom v zákulisí. Kedy vlastne hrali vo svojom niekdajšom hlavnom meste naposledy?
Stále sa tu cítia ako doma
„Asi pred siedmimi rokmi v Rock Café, ktoré je na Národní třídě. Bolo to v lete a bolo tam strašne veľa turistov. Napadol ma vtedy fórik. Vystúpil som z auta a okoloidúcich som sa pýtal: Na Budějovice dobře jedem? Nikto mi však nerozumel,“ povedal spevák a hneď sa aj vyznal k láske k nej.
„Prahu mám rád. Narodil som sa v Československu a mnohí Slováci ani netušia, čo poslali do prdele. Krásne mesto s krásnou históriou. Nielen ono, ale celé Česko je stále pre mňa domovina a necítim sa tu ako v cudzine. Dávno som hovoril, hoci mi to moja žena nechce veriť, že i keď sme hrali v rôznych svetových mestách, pre mňa je hranie rovnaké, či hráme tam alebo v Hornom Višťuku. Hráme totiž pre ľudí, nie pre mestá či dediny. Všade sa chcú ľudia zabávať a my s nimi.“
Nedalo mi, a tak som sa opýtal, či je ťažké sa po toľkých rokoch ešte správne nabudiť pred vstupom na pódium.
„Vek sa nedá oblafnúť. Teším sa úplne na každý koncert. Vždy dávam zo seba sto percent a možno ešte viac než kedysi. Užívame si každé hranie, je to pre nás sviatok, že môžeme ešte hrať. Mladí nevedia, o čom rozprávam, ale snáď sa dožijú toľko, čo ja, a pochopia.“
Na koncerte mala „svetovú“ koncertnú premiéru skladba Na ceste, v ktorej Vidiek s humorom jemu vlastným vyzýva svojho hosťa na turné Slovenskom, Bobana Markoviča, aby sa jej revanšoval už pred dvoma rokmi sľúbeným turné po Srbsku.
„No zatiaľ nezareagoval, hoci sa pred dvoma rokmi ‚prsačil‘, že budeme mať také isté turné u nich. Neozval sa. Je to však skôr taký sentiment nad tým, čo bolo. Budeme určite robiť aj piesne o tom, čo bude. Od založenia skupiny som tvrdil, že kto nám uveril, nás určite nepochopil.“
Tým naznačil Kuric, že kapela rozhodne nemieni len prehrávať staré songy, ale vrhne sa i na novú tvorbu. „Teraz je ten správny čas, lebo aj nebohý David Bowie hovoril, že dobrú pesničku môže urobiť iba vtedy, keď sa má zle. Takže situácia u nás doma je taká, že môžeme povedať – na túto chvíľu sme čakali.“
Šarvanci sa skoro ani nepomestili
Spomínaná novinka zapadla do setu dokonale. Stačil krátky nácvik refrénu a počas jej znenia mohutný chorál publika navodzoval pocit, že ide o starú koncertnú tutovku. Playlist nájdete zachytený vo fotogalérii, takže netreba rozpisovať, čo všetko zaznelo z takmer štyridsaťročnej existencie. O tom, že kapelná chémia stále funguje, svedčí fakt, že vo Vidieku dodnes hrajú okrem Jána Kurica i ďalší členovia úplne pôvodnej zostavy – gitarista Richard Jajcay a na bicie Oňo Tomčala.
Okrem samotných piesní bavil prítomných, samozrejme, aj Ján Kuric. Nielen bezchybným spevom, ktorý znie ako v ich začiatkoch, ale aj „tanečkami“. Ako sa posťažoval, nechápe, prečo sa ešte neobjavil v nejakej televíznej tanečnej súťaži. To ani my. 🙂
Koncert ubiehal vo veselej nálade ako voda a na skladbu, ktorá bola asi najviac očakávaná, prišlo milé prekvapenie. Zo zákulisia sa počas Vidiečana na pódium vyvalili členky i členovia slovenského folklórneho súboru Šarvanci. Tí svojou živelnosťou dodali skladbe ďalší rozmer, a až bolo ľúto, že sa hlavne dievčatá na tento krátky okamih pripravovali v zákulisí tak dlho. Ktovie, či sa toľko účinkujúcich na tomto pódiu už niekedy zjavilo.
Takže zostáva na záver len skonštatovať, že všetko dopadlo na jednotku a takýchto „vidieckych slávností“ by sme si želali zažiť ešte mnoho. I keď dôvodov na napísanie ich nových piesní radšej menej, hoci ich milujeme.
P.S. Vidiek mali aj predkapelu v podobe českej pop-rockovej skupiny Wallbrook. Ako ich snová hudba zapôsobila na prítomných, nevieme. Ich vystúpenie sme, žiaľ, prešvihli počas odskočenia si na jedno do neďalekého Branického sklípka.
text/foto: Radovan Vojenčák
