Menu Zavrieť

Časy lacných potravín a lacnej energie sú preč, ukazujú to v Slovenskom inštitúte

Negatívne znaky využívania prírodných zdrojov sú nepopierateľné, zaujali aj  slovenských umelcov. Piati z nich sa spojili a v rámci kolektívnej výstavy nazvanel Soil Not Oil predstavujú v priestoroch Slovenského inštitútu svoj pohľad na negatívny trend.

„Názov výstavy je zapožičaný od indickej ekofeministky Vandany Shivy, ktorá vraví, že závislosť od nášho prostredia by nás mala nútiť hľadať nové formy kolaborácie a spolunažívania. Ekológia volá po symbióze a je otázkou etiky, či žijeme v súlade s okolím alebo proti nemu,“ uvádza kurátorka výstavy Štefánia Ďuricová.

Chcú nabádať k diskusii o potrebnej zmene

Ako dodáva už dlhé roky sa vedú debaty o ochrane prírody, ale čo v nej vlastne chránime? „Pôdu posielame dolu riekami, vodu využívame na poháňanie turbín, vyhubili sme celé spoločenstvá rastlín a živočíchov. Etika krajiny nemôže zabrániť zmenám, správe a využívaniu zdrojov, ale musí zabezpečiť právo na ďalšiu existenciu.“

Vystavené diela reagujú na témy spojené so zemou a pôdou, niektoré kriticky poukazujú na banskú činnosť v našom regióne a vo svete, iné naopak oslavujú tradičné poľnohospodárstvo a šetrné využívanie zdrojov. Zachytené sú zásahy v krajine, ľudská činnosť, no aj životodarná sila ílu a rašeliny.

Autori a autorky otvárajú kritické a environmentálne otázky, upozorňujú na krehkosť prírodných ekosystémov a potrebu ich ochrany. Diela tak nabádajú k diskusii o udržateľnosti, prechode na iný typ hospodárenia v krajine a úlohe človeka v prírode, nie proti nej.

„V súčasnom politickom kontexte, kedy sa ničia inštitúcie ochrany prírody a spochybňuje náš neblahý vplyv na habitat, sú tieto diskusie o to dôležitejšie,“ pripomína Ďuricová.

Vystavujúci autori/vystavujúce autorky:

Lena Brazin je slovenská vizuálna umelkyňa žijúca v Londýne. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne figurálnej maľbe, v ktorej skúma hraničiace existencie človeka medzi spirituálnym svetom a každodennou realitou. Jej maľby sú kompozične inšpirované kolážou, v ktorých autorka intuitívne zhmotňuje podvedomé predstavy a spája ich do vizuálnych máp.

Jej expresívna obrazotvornosť sa častokrát opiera o symbolizmus a metafory. Lena absolvovala Turps Art School v Londýne, zúčastnila sa rôznych umeleckých rezidencií a vystavovala napríklad v Royal Academy of Arts, Flowers Gallery, či v Arusha Gallery.

Ráchel Jutka je vizuálna umelkyňa, ktorá vo svojej tvorbe využíva experimentálne techniky a prístupy prevažne v médiu maľby. Štúdium absolvovala na University of Highlands and Islands a na Fakulte umení v Košiciach. Ráchel citlivým prejavom demonštruje intuitívnu a abstrahovanú maľbu, ktorej inšpirácie vznikajú z vizuálnych impulzov pretechnizovanej doby plnej sociálnych sietí.

Kriticky reflektuje fenomény súčasnosti, ako je „emotional fatigue“, súvisiaca s nadmerným informačným preťažením. Aktívne vystavuje doma i v zahraničí.

Oto Hudec je medzinárodne uznávaný vizuálny umelec, aktivista a pedagóg na Fakulte umení v Košiciach. Vo svojich projektoch sa venuje utopickým víziám, v ktorých skúma témy klimatickej zmeny, globalizácie, migrácie, a životy minoritných komunít.

Jeho diela sú súčasťou zbierok prestížnych inštitúcií a vystavoval na mnohých samostatných aj skupinových výstavách po celom svete. V roku 2024 reprezentoval Slovensko na Benátskom bienále.

Tatiana Takáčová je vizuálna umelkyňa, ktorá prostredníctvom fotografie a inštalácie skúma psychologické a sociologické témy, súčasné fenomény a otázky temporality. V jej práci sa prelínajú prvky dokumentárnej a konceptuálnej fotografie, pričom využíva dokument, denníkové záznamy a inscenované prístupy.

Vyštudovala fotografiu na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave, kde pôsobí ako doktorandka. Od roku 2022 sa venuje kurátorskej činnosti v KAIR – Košice Artists in Residence. V roku 2024 získala Grand Prix v rámci medzinárodnej fotografickej súťaže Rovinj Photodays.

Ján Zelinka je etablovaný sochár na slovenskej i medzinárodnej výtvarnej scéne. Vyštudoval sochárstvo na Fakulte umení v Košiciach. Jeho diela vychádzajú z figuratívneho sochárstva, ktoré spája s procesualitou a konceptuálnymi prístupmi.

V jeho tvorbe sa snúbi premyslená forma s prvkami náhody, pričom často pracuje s efemérnymi materiálmi. Dominantnými témami sú život, smrť a s nimi spojená ontologická podstata smrteľného tela. Svoje práce predstavil na mnohých výstavách doma i v zahraničí.

Výstava bude v priestoroch Slovenského inštitútu do 13. marca.

zdroj/foto:Slovenský inštitút v Prahe, rv