České korunovačné klenoty putovali tajne na Slovensko, rýchlo ich však vzali späť

České korunovačné klenoty patria k významným symbolom českej štátnosti a viaže sa k nim aj viacero legiend. Ich vznik sa spája s najvýznamnejším českým panovníkom Karlom IV., ktorý dal zhotoviť svätováclavskú korunu. Postupne k nej pribudlo žezlo a jablko. Nevieme, kde skončili tieto pôvodné, ešte z doby Karla IV., len sa predpokladá, že vo Viedni. Tie súčasné pochádzajú zo 16. storočia a vznikli na objednávku Ferdinanda I. Habsburského.

Ešte donedávna ich mohla verejnosť vidieť len výnimočne. Pred očami ľudí boli a sú ukryté v Korunnej komore v katedrále sv. Víta od konca 18. storočia. Komora sa otvára pomocou siedmich kľúčov, ktoré sú doteraz v držaní predstaviteľov svetskej i duchovnej moci, na čele s prezidentom republiky. Od vlaňajška ich na popud súčasného českého prezidenta vystavujú na Pražskom hrade v historickom Vladislavskom sále každoročne.

Deje sa to pri príležitosti sviatku českej štátnosti, ktorý pripadá na 28. septembra. Ich výstavenie zároveň pripomenie zaujímavé fakty z bohatej histórie. Vlani predstavili jednotlivé drahokamy, ktoré sú v nich vsadené. Len v korune ich je spolu s perlami 96.

„Letošní ročník nám přiblíží dramatické události období druhé světové války. V této temné kapitole našich dějin byly ohroženy životy, svoboda i samotné základy naší státnosti. Právě v takových chvílích se skutečná hodnota symbolů ukazuje nejzřetelněji. Připomínají nám, kým jsme byli, kým jsme a kam směrujeme. České korunovační klenoty přežily staletí válek, krizí i okupací. Byly tichým pozorovatelem dějinných zvratů. Svědectvím naší odolnosti a víry v návrat svobody se stalo úsilí o jejich uchování také během druhé světové války,“ uviedol pri tejto príležitosti Petr Pavel, prezident Českej republiky.

Záujem o klenoty, ktoré sú už znovu uložené v Korunnej komore, bol aj tento rok veľký. Zvedavých na ne bolo počas 12 dní viac ako 50 000 návštevníkov.

Kvôli obavám putovali klenoty z Prahy na sever Slovenska

Dňa 19. septembra 1938 boli české korunovačné klenoty tajne prevezené na Slovensko. Tento transport bol reakciou na hroziaci konflikt s Nemeckom, ktorý eskaloval od nástupu Adolfa Hitlera k moci v roku 1933.

Československo naň reagovalo aj budovaním pohraničného opevnenia na svojich hraniciach. Západné mocnosti však chceli zabrániť vojne, a tak sa 29. septembra 1938 v Mníchove začalo rokovanie medzi Adolfom Hitlerom, britským premiérom Nevilleom Chamberlainom, francúzskym premiérom Édouardom Daladierom a talianskym diktátorom Benitom Mussolinim. Čo priniesla tzv. Mníchovská dohoda, je známe.

Pre západné mocnosti to znamenalo len oddialenie vojnového konfliktu, pre Česko najskôr stratu pohraničia aj jeho obyvateľov a vznik tzv. druhej republiky. Tá zanikla už 15. marca 1939, keď nemecká armáda obsadila i zvyšok českých krajín, čím Československo prestalo existovať. Adolf Hitler priamo na Pražskom hrade vydal nasledujúci deň výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.

 

Už v roku 1937 sa začala riešiť prípadná evakuácia Hradu v súvislosti s možným bombardovaním Prahy. Korunovačné klenoty bolo treba dostať do bezpečia. Za ideálnu dočasnú skrýšu bola vybraná pobočka Národnej banky Československej v slovenskej Žiline, ktorá disponovala špeciálnou bezpečnostnou trezorovou miestnosťou.

Po schválení prísne utajenej akcie prezidentom Edvardom Benešom boli korunovačné klenoty 19. septembra 1938 vyzdvihnuté a v puzdrách uzamknuté v špeciálnej okovanej dubovej debne. Ešte v tú noc sa vydali severom Čiech a Moravy na cestu smerom na Slovensko. Malú kolónu tvorilo jedno nákladné a dve osobné autá Tatra 80. V jednom z nich sa viezla aj debna s klenotmi. Prevoz mal na starosti ministerský rada prezidentskej kancelárie B. Člupek. Ten dostal na cestu aj sprievodný list, podľa ktorého mu mali v prípade potreby poskytnúť civilné i vojenské úrady pomoc.

Po podpise Mníchovskej dohody a vzhľadom na politický vývoj na Slovensku bolo rozhodnuté o ich urýchlenom návrate späť do Prahy.

Za korunu na hlave mal pykať Heydrich i jeho syn

Korunovačné klenoty zohrali dôležitú symbolickú úlohu aj v tejto temnej kapitole českých dejín. Nemeckí okupanti prejavili o korunovačné klenoty značný záujem. Po otvorení Korunnej komory v júni 1939 prevzali pôvodní držitelia späť svoje kľúče, ktoré im boli odobraté v súvislosti s transportom klenotov na Slovensko.

V nasledujúcom roku rozhodol ríšsky protektor Konstantin von Neurath o novom rozdelení kľúčov. Jeden zostal pražskému arcibiskupovi, tri získal ríšsky protektor a tri prezident Emil Hácha, ktorý mohol ich držanie zveriť povereným osobám.

Ikonickým momentom a symbolickým potvrdením podrobenia českého národa sa stalo odovzdanie všetkých siedmich kľúčov zastupujúcemu ríšskemu protektorovi Reinhardovi Heydrichovi v novembri 1941 po tom, čo si klenoty za účasti najvyšších predstaviteľov nemeckej okupačnej moci osobne prezrel.

Ako výhradný vlastník kľúčov mal ku klenotom neobmedzený prístup. Avšak legenda o tom, že si korunu sám nasadil na hlavu, zostáva iba nepodloženou historkou. Mal tak urobiť pri návšteve komory v prítomnosti svojich synov, staršiemu z nich ju mal dať na hlavu. Za túto „korunováciu“ ich mal postihnúť spravodlivý trest, tak ako každého, kto na ňu siahne neoprávnene. Heydrich zomrel po známom atentáte, jeho syn o rok neskôr pri dopravnej nehode. A tak vznikol priestor na následné konšpirácie.

S postupujúcou vojnou bola hrozba leteckého bombardovania Prahy čoraz reálnejšia. Počas roku 1943 sa preto začalo hľadať bezpečnejšie miesto na uloženie klenotov. To sa našlo v románskom podzemí Starého kráľovského paláca, kde bola podľa návrhov architekta Pavla Janáka vybudovaná murovaná komora z tehál s betónovým stropom. Stavebné práce boli ukončené na začiatku roku 1944.

Medzitým došlo ešte k jednému prevozu korunovačných klenotov. Putovali do Černínskeho paláca, vtedajšieho sídla nemeckého štátneho ministra pre Čechy a Moravu Karla Hermanna Franka. Klenoty tu boli zvážené, premerané, dôkladne popísané a nafotené. Koruna, žezlo a jablko boli v puzdrách dopravené späť na Hrad a uložené v pripravenej komore, textilné časti (poduška, čiapka) prevzal do úschovy Archív krajiny Českej.

„Slovenská“ debna poslúžila aj po vojne

V tmavom podzemí kráľovské insígnie zotrvali až do svojho vyzdvihnutia v októbri 1945. Po skončení vojnových útrap a nemeckej okupácie sa medzi ľuďmi začala šíriť správa, že korunovačné klenoty z Prahy ešte počas vojny odviezol štátny minister Frank. Informácie o ich zamurovaní malo totiž len niekoľko málo ľudí. Po tom, čo Nemci opustili Pražský hrad, sa delegácia na čele s plukovníkom Jozefom Kvapilom vydala do románskeho podzemia, kde našla policajnú stráž a neporušené zámky komory.

Vzápätí sa začali rokovania vlády o vyzdvihnutí korunovačných klenotov, overení ich pravosti vrátane drahých kameňov a novom rozdelení kľúčov ku Korunnej komore. Ku vyzdvihnutiu došlo 24. októbra 1945, keď boli klenoty v pivnici opäť vložené do transportnej debny vyrobenej k prevozu na Slovensko v roku 1938. Tú pri vynášaní zdobila československá vlajka. Takto boli slávnostne prenesené do Trónnej sály, kde ich aj s textilnými časťami pozreli odborníci za účasti prezidenta Edvarda Beneša. Nasledovalo podrobné ohľadanie a overenie ich pravosti.

Verejnosti boli korunovačné klenoty čoskoro predstavené vo svätovítskej katedrále u príležitosti osláv 28. októbra. Doba temna sa tak skončila nielen pre klenoty, ale zdanlivo aj pre vojnou skúšaný národ. Že sa kormidlo dejín malo čoskoro otočiť znovu smerom k totalite, v euforickej dobe vnímal asi málokto.

Nám zostáva veriť, že ak ste si korunovačné klenoty nemohli pozrieť teraz, o rok budete mať k tomu znovu nerušenú príležitosť, pri ktorej sa dozvieme opäť niečo zaujímavé z ich bohatej histórie.

zdroj: Správa Pražského hradu,Kancelář prezidenta republiky, Radovan Vojenčák/foto:Radovan Vojenčák