Davová psychóza zasiahla Prahu naplno až dvakrát

Občasné koncertné návraty slovenskej punkovej kapely Davová psychóza nenechávajú jej fanúšikov chladnými, hoci ich posledný album Emanipácia vyšiel už pred siedmimi rokmi. Nie inak tomu bolo aj pri ich poslednom jesennom turné, ktoré skončilo pred niekoľkými dňami. V jeho rámci zažila Praha až dve koncertné zastávky. Prvá bola v kultovom klube 007 na Strahove. My sme sa vybrali na druhú, ktorá už bola v priestore Futurum Music Baru na Smíchove.

Pre tých, čo nevedia, tak Davová psychóza je legendárna slovenská punkrock / punk-hardcore kapela, ktorá vznikla v roku 1987. V súčasnosti ju tvorí štvorica Marcel Duchoň – gitara, Roman „Hulo“ Hulín – basgitara, Tibor „Cibi“ Adamec – bicie a Jano Kassa – spev. Posledne menovaný má 59 rokov a už 20 rokov žije v Austrálii a do Európy sa vracia vždy iba na dovolenku, keď absolvuje turné so svojou niekdajšou kapelou.

Psychóza, ktorá rozhodne nevyprchala

Teraz prišiel po troch rokoch a bolo vidieť, že koncertovanie si stále užíva a na pódiu je stále poriadne divoký. Kapela vďaka nemu nikdy neupustila od kritických textov. Ich piesne v obsahu často reagujú na politické, sociálne či spoločenské témy, nemalou mierou riešia aj ekologické problémy. Spolu s nekompromisnou hudbou bez zbytočných príkras im to všetko zabezpečilo kultový status, verných fanúšikov a v čase rozpoltenia spoločnosti aj odporcov.

Davová psychóza nemusí dávno nikomu nič dokazovať a ani nemusí zo svojich názorov bojazlivo ustupovať, čo je len dobre. V Prahe to dokázala aj jasným vyjadrením, kto môže za vojnu na Ukrajine. Svoju staršiu skladbu Diktátor, ktorá bola pôvodne o kolonizácii Ameriky, textovo zaktualizovali – teraz je o agresii Putina.

Možno aj z dôvodu, že sa svet vytrhol z opratí, osvetľovači koncertu šetrili farebnými filtrami a svietili hlavne červenými svetlami, takže naša priložená fotogaléria je poriadne krvavá. Na „davovku“ ale človek nechodí za peknými fotkami, ale energiou, ktorej má táto kapela našťastie stále dosť na rozdávanie. Z tohto hľadiska rozhodne nesklamali, a ak by malo ísť nebodaj o ich posledné zastavenie v Prahe (čomu veľmi neveríme), tak ho rozhodne môžeme zaradiť medzi tie, na ktoré tak ľahko nezabudneme.

text/foto: Radovan Vojenčák