Slovenská kapela Longital je doslova legendou slovenskej alternatívnej scény. I keď má len dvoch členov, patrí k neprehliadnuteľným dôkazom, že slovenská hudba dokáže držať krok s tou svetovou a pridáva k tomu ťažko definovateľnú jedinečnosť. Kapelu tvoria gitarista Daniel Salontay a speváčka i basgitaristka Shina, občianskym menom Jana Lokšenincová. Tí stoja aj za činnosťou vydavateľstva Slnko Records, ktoré už vyše dve dekády vydáva nielen tvorbu kapely a jej členov, ale mnohých ďalších významných reprezentantov slovenskej nekolovrátkovej hudby.
Napriek tomu, že vo štvrtok 6. júla bol v Čechách štátny sviatok, nenechali sa tým odradiť, že Praha bude vyľudnená a prijali pozvanie z kultového klubu Jazz Dock, aby v ňom zahrali. Ako bonus so sebou priviedli Andrea Baka – Angličana so slovenskými koreňmi, ktorý sa s nimi podieľal na nahrávaní posledného štúdiového albumu Dočista.
A práve ten bol tým, čo dodalo tejto zastávke punc neopakovateľného zážitku, hoci každé vystúpenie Longitalu je jedinečné, práve spolupráca s človekom, ktorý je okrem iného aj spolupracovníkom speváčky Nicolette s Massive Attack ho povýšila ešte o stupienok vyššie k dokonalosti. Andrej je aj lovcom zvukov a sound dizajnér, a tak svojou prítomnosťou dodal hudbe Longitalu bohatú elektronickú kulisu vždy, keď sa zjavil na pódiu. Aj vo dvojici ukázalo ústredné duo v čom je ich sila a najväčšia schopnosť. Hudbou aj intímnymi textami vyvolávali v divákoch ten zvláštny pocit, že sa vás počuté dotýka až kdesi vo vnútri. Ktovie či je to práve tým, že sú životnými partnermi. K pocitu komplexnosti zážitku prispel aj kryštalicky čistý zvuk, čo je pre Jazzdock poznávacím znamením.
Prítomných v klube nebolo toľko ako by si Longital rozhodne zaslúžili, no boli tam tí čo presne čakali, že sa takýto ojedinelý prenos energie uskutoční. A ako sa ukázalo cez prestávku, v publiku boli aj anglicky hovoriaci návštevníci, ktorí pravdepodobne kapelu nepoznali a prišli si užiť atmosféru známeho klubu na brehu Vltavy, a tí nemali ďaleko k slovám plným uznania za predvedený výkon. A vôbec ich netrápilo, že slová piesní boli v slovenčine. Hudba je univerzálnym jazykom.
Cesta je cieľ
Ťažko sa opisujú jednotlivé koncertné zložky, ale dá sa povedať, že nová tvorba aj vďaka prítomnosti Andreja Baka, je možno náročnejšia aj pre verných fanúšikov kapely, no ukazuje, že kapela sa ani po dvoch desaťročiach svojej existencie neprestáva vo svojej tvorbe posúvať a hľadať ešte neprechodené cesty. Mne sa táto odvaha páči a takisto aj piesne obohatené o rôzne zvuky a ruchy. Pri ich opätovnom počúvaní vás má šancu zaujať vždy niečo iné.
Hoci z nich nevytŕča žiadny hit, ide o skladby plné zaujímavých momentov. Mne sa veľmi páčil občasný drsný gitarový zvuk, ktorý mi, ani sám neviem prečo, evokoval hudbu ku kultovému filmu Dead Man. Veľmi zaujímavou bola aj improvizácia, ktorá otvorila druhú časť koncertu. V nej sa Daniel s Andrejom priam „hecovali“ čo ešte dokážu navrstviť do práve vznikajúcej kompozície.
Ostáva, už len skonštatovať, že kapela Longital, hoci som ju osobne videl už asi po štvrtý krát, stále dokáže napĺňať očakávania ojedinelého hudobného zážitku a ešte ich miestami s ľahkosťou prekonávať. Pomôžem si parafrázou názvu kladby z albumu Dočista, všetko sa skončilo príjemným chvením…
text/foto: Radovan Vojenčák
