Musí byť „suchý únor“ skutočne úmorný?

Suchý február – únor sa stal v posledných rokoch silne propagovaným. Skúsili sme mu podľahnúť aj my a vybrali sme sa za nealkoholickým pivom. Pôvodný plán bol prejsť podniky na Letnej a zistiť, čo na túto „tému“ nájdeme v ich ponuke. Hneď v prvom podniku sme sa však rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť do Vinohradského pivovaru, ktorý uviedol na trh nealkoholické pivá vznikajúce unikátnou metódou. Naše dojmy vám opíšeme v nasledujúcich riadkoch.

Kaviareň s pivom môže byť

Café Ubuntu Pod Lipami je útulným podnikom neďaleko Letenského námestia v Čechovej ulici. Má aj predzáhradku, kde je v lete príjemné posedenie. Teraz však asi každý ocení útulný interiér zdobený obrazmi. Ako sme sa dozvedeli od obsluhy, tie sa menia v mesačných intervaloch a vždy sa pri tejto príležitosti koná v kaviarni vernisáž.

My sme si však prišli dať nealkoholické pivo z Břevnovského klášterního pivovaru sv. Vojtěcha, ku ktorému má polovica našej redakcie neobjektívny vzťah, takže nám ho hodnotiť veľmi ani neprináleží. Lebo by sme asi museli skonštatovať, že išlo o veľmi piteľné nealko a nevadilo, že hoci ide o štýl IPA, prinesú vám jeho pollitrovú verziu v pohári určenom pre ležiak.

V ponuke kaviarne je ešte klasická dvanástka z tohto pivovaru. Obe pivá sú za veľmi prijateľnú cenu, keď si uvedomíme, že hlavne táto časť Letnej je pomerne lukratívna. Ak budete mať niekedy cestu okolo, či už na Letnú alebo do Stromovky, pokojne sa tu zastavte – nielen na pivo či kávu. Aj niečo pod zub tu objavíte.

A čo vlastne znamená slovo Ubuntu v názve? Museli sme si ho vyhľadať, tak vám prezradíme, čo o tom píše Wikipédia: Ubuntu ([ù. ˈɓún. tʼú] v zulčine a xhoštine) je filozofia subsaharskej Afriky a etický systém zameriavajúci sa na medziľudské vzťahy a pomoc blížnemu. Slovo „ubuntu“ má svoje korene v juhoafrických bantuských jazykoch.

Nealko pretláčané cez membránu

Presun na Vinohrady si vyžiadal iba dva prestupy, a tak sme tam dorazili za pomerne krátky čas. Vinohradský pivovar začal svoju obnovenú históriu písať na mieste toho pôvodného z 19. storočia v roku 2013. Odvtedy je obľúbeným podnikom tejto rozsiahlej štvrte.

Prišli sme ešte v čase, keď bol podnik relatívne prázdny, a usadili sme sa v jeho hornej časti s výhľadom na samotný pivovar. Hoci dnes sa väčšia časť produkcie tohto pivovaru varí v novovybudovanej prevádzke v Káranom, aj tu sa evidentne ešte varí – pracovníci práve chystali slad na ďalšiu várku.

Ponuka pív bola bohatá. Na výčape sa nachádzalo deväť „klasických“ druhov pív vlastnej produkcie a k tomu aj tri nealká vyrábané tzv. membránovou metódou, pri ktorej sa pivo vyrobí tradičným pivovarským procesom a alkohol sa redukuje až po vykvasení piva na nízku úroveň pomocou spomenutej technológie – takto si pivo zachováva chuť a aromatickú charakteristiku.

Tento spôsob výroby používajú podľa svojich vyjadrení ako prví v Čechách. Ostatní výrobcovia vyrábajú nealko pivá riadeným kvasením s nízkou produkciou alkoholu – teplota a proces kvasenia sú kontrolované tak, aby pri nich vzniklo minimum alkoholu.

To najlepšie (?) nakoniec

Ako prvú sme ochutnali Vinohradskú 12 v nealkoholickej verzii. Na tú sme boli zvedaví najviac. Tu však prišli trochu rozpaky a možno sme spravili chybu, že sme si neobjednali na porovnanie aj alkoholickú verziu. Chuť piva síce bola výrazná a absencia alkoholu nevadila, ale akosi na nás vyskočili senzorické vlastnosti, ktoré až tak radi v pive nemáme.

Už pomerne silná „drožďová“ vôňa nás zarazila a aj v chuti bolo cítiť kvasnice viac, než sme zvyknutí. Aj celkový chuťový profil tohto ležiaka nám úplne nesadol – sme zvyknutí na uhladenejšie ležiaky. Neznamená to, že by bolo pivo vyslovene zlé, ale chuť objednať si ďalšie – na rozdiel od predchádzajúcej vzorky na Letnej – už nebola.

Chuť nám naopak spravila „bramboračka“ z dennej ponuky a k nej podávaný chlieb. Hneď sme dostali chuť na ďalšiu vzorku. Prišla v podobe „ejlu“ Easy Rider. Chuťovo oveľa vydarenejší kúsok. Nevadilo, že sa z jeho vrchu až príliš rýchlo stratila pena, ktorej chýbala pevnejšia štruktúra.

Na záver však prišiel vrchol nášho testovania: Hazy Galaxy Non-alcoholic. Pivo štýlu session IPA hralo viacerými chuťami, ktoré spolu pomerne ladili. Dominovali v ňom rôzne citrusové tóny aj stopy kokosu. Za nás rozhodne vydarená a osviežujúca záležitosť.

Keďže sa už blížil čas večera, podnik sa zaplnil a bolo v ňom dosť živo, povedali sme si, že na dnešné testovanie to už úplne stačilo. Ešte jedno konštatovanie: vo Vinohradskom pivovare sa pripravte na trochu vyššie ceny. Nie nadarmo mala táto štvrť prívlastok Královské.

Zhodnotenie nášho – skôr zábavného než seriózneho – testovania je stručné: áno, dá sa tento najkratší mesiac roka vydržať aj bez klasického piva.

Nealko pivá sa určite posúvajú k veľmi dobrej piteľnosti, kde už nevytŕča silná „mladinová“ chuť (:niečo pre znalcov:). Rozhodne si ich občas dáme aj vtedy, keď nám počasie dovolí sedieť vonku a budeme sa vyhrievať na slnku – alebo skôr utekať do chládku.

zdroj/foto: Radovan Vojenčák