Menu Zavrieť

Postsedliaci zo Slovenska pritiahnu až do centra Prahy

Postsedliaci zo Slovenska zavítajú až do centra Prahy

V Městskej knihovně na Mariánskom náměstí prebehne diskusia o knihe Postsedliaci sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Moderovať ju bude slovenský historik Jakub Drábik. Diskutovať o nej budú okrem jej autora, český spisovateľ Pavel Kosatík a slovenský sociológ Michal Vašečka. Stane sa tak v stredu 24. januára o 17:00 hod. na oddelení náučnej literatúry. Organizátorom podujatia je Pražská kaviareň – spolok slovenských občanov žijúcich v Prahe.

„Sociálny antropológ Juraj Buzalka vydal knihu esejí, ktorú by mal čítať každý, kto chce porozumieť slovenskej spoločnosti a príčinám dnešného fašizmu,“ uviedol Martin M. Šimečka pri príležitosti vydania tejto knihy v Denníku N.

Ako následne známy publicista dodal, medzi fašistov môžeme už zaradiť i Smer Roberta Fica. Pri tomto ponore do duše aj ich voliča ide o náročnú disciplínu pri ktorej môže hroziť strata súdnosti:

„Našťastie sú ľudia, ktorí dokážu preniknúť do toho záhadného sveta, v ktorom podľa môjho názoru vládne hlúposť a zlo, ale oni v ňom nájdu aj istú vnútornú logiku bez toho, aby sami ustúpili zo svojich morálnych zásad. Takým človekom je antropológ Juraj Buzalka, ktorému práve vychádza kniha esejí Postsedliaci,“ dodal.

Postsedliacke traumy

Juraj Buzalka pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a venuje sa témam spoločenských a kultúrnych zmien a politických hnutí. V spomínanej knihe nesúcej podtitul Slovenský ľudový protest analyzuje Slovákov, pričom vecne a kriticky komentuje ich ilúzie o sebe, rovnako ako ich utkvelé predstavy o fungovaní sveta.

„Kľúčové udalosti slovenských dejín aj súčasného života glosuje s nadhľadom a oslobodzujúcim ostrovtipom. A kto sú postsedliaci? Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za ‚tradičné‘, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – ‚len aby horšie nebolo‘. V tejto knihe hľadáme spôsob, ako s nimi budovať spoločnú pokrokársku záhradu,“ píše o knihe vydavateľ.

Denis Mačor z portálu Medzi knihami upozorňuje čo od knihy vlastne čakať:
„Dá kniha návod na to, ako vnímať sedliakov či postsedliakov? Ale kdeže, veď to nie je talianska kuchárka a neponúka recepty, ako si pripraviť niečo jednoducho a rýchlo v pohodlí domova. Čo vám však kniha určite dá, je väčšia miera poriadku v predstavách, o ktorých ste ani netušili, že sú stereotypné a možno taktiež v niečom neakceptujúce, obmedzené.“

Ukážka z knihy:
„Významný slavista Ľubomír Ďurovič charakterizuje otca moderného slovenského nacionalizmu Ľudovíta Štúra ako súčasníkmi neuznaného bojovníka. Tento naratív – vodca zobudí národ aj navzdory neprajníckej ignorácii – sa tak udomácnil v slovenskom populárnom vedomí, akoby samotná virtuóznosť vodcu, jeho pevná vôľa a schopnosti, automaticky dokonali vznik národa. V skutočnosti trvalo dlhé desaťročia – a musela sa zásadne zmeniť politicko-spoločenská situácia vznikom Československa – aby si svojho času okrajový štúrovský projekt osvojila aj zásadná časť obyvateľov západného výbežku Karpát. Dnešná popularita Štúra je teda podobná úspechu literárneho hrdinu: jeho význam musel byť prerozprávaný tak, aby sa ľud o Štúrovi dozvedel a navyše ho prijal ako hrdinu.“ (Z kapitoly „O trvácnosti romantického vodcovstva“.)

zdroj: RV, Pražská kaviareň

Súvisiace články