Každodenné starosti starnúceho učiteľa hudby podfarbil kontrabas. Slovenská stopa na Noci literatúry bola výrazná

Počas jubilejnej 20. Noci literatúry, ktorá sa tentokrát konala v Holešoviciach, nechýbalo medzi 23. zástupcami európskej literatúryani slovenské zastúpenie v podobe čítania z knihy Barbory Hrínovej Plachý dom.

O jej predstavenie sa postaral v priestoroch miestnej knižnice herec a hudobník Pavol Smolárik. Ten využil v úvode a v závere čítania svoje hudobné nadanie a hrou na kontrabas priblížil hlavného hrdinu knihy, starnúceho učiteľa hudby Ambróza, kontrabasistu vyučujúceho hru na klavíri.

Poslucháčov tým príjemne vtiahol do deja. V ukážke mohli sledovať denné problémy a úvahy starnúceho muža, ktorý opisoval svoju bežnú púť do potravín. V publiku sa často ozýval oslobodzujúci smiech. Smutno-veselé momenty dávali tušiť, že knižka stojí rozhodne za prečítanie. Pre českých čitateľov je k dispozícii už aj v preklade.

Využili sme chvíľu medzi čítaniami, aby sme sa ho opýtali na pár otázok, ktoré smerovali nielen k samotnému čítaniu.

Ako sa vám číta v slovenčine? Stále ju zvládate bez problémov?

Po slovensky sa mi číta strašne dobre, hoci je tých príležitostí veľmi málo. Stále cítim, že slovenčina je moja rodná reč a že v nej všetko znie inak. Mám to rád.

Po koľkýkrát čítate na tomto podujatí?

Ak si dobre spomínam, tak už som tu tretíkrát.

Viem, že ste aj hudobník, čo ste výborne zakombinovali aj do vami čítanej ukážky. Ako vás to vlastne napadlo?

Už som to spravil aj v minulosti. Povedal som si, že nejaké drobné oživenie by to chcelo. Keď som si čítal ukážku z knihy, tak mi napadali ako hercovi nejaké veci, ktoré vyplynuli z toho, že pracujem v divadelnom kontexte, takže mi samotné čítanie prišlo málo.

Rozmýšľal som, čím by som ho osviežil, aby to ale neprekrývalo samotný text, ale čo by ho mohlo naopak podporiť. Keďže je hlavná postava učiteľom hry na kontrabas a ja naň „trošku“ viem hrať, tak bolo jasné čím.

Poznáte len tú ukážku, ktorú čítate, alebo ste už čítali celú knihu?

Listoval som ňou a zbežne som si v nej čítal, na viac som nemal čas.

Máte v pláne si ju prečítať a čítate ešte v slovenčine bežne?

Určite. Bežne čítavam divadelné scenáre, ktoré musím čítať, a knižky na mňa čakajú, samozrejme, už zoradené. Mám ich asi deväť, ale väčšinou sú české, pretože tu je knižný trh neporovnateľne väčší a zohnať tu knihu v slovenčine častokrát nie je jednoduché.

Kde vás môžu aktuálne vidieť divadelní diváci a hudobní fanúšikovia?

Máme kapelu Fekete Szeretlek, s ktorou samostatné koncerty nehráme príliš často. Fajn koncert sme mali prednedávnom v rámci festivalu Letní Letná, no mávame približne raz za štvrť roka divadelné bábkové predstavenie v paláci Akropolis. Ja hrávam najčastejšie v detskom divadle Minor a v Mestských divadlách pražských ABC, v divadle Komedie a v divadle Letí.

V Prahe žijete už cez dve desaťročia. Čo sa vám na živote v nej páči, prípadne nepáči?

Keďže tu žijem už takú dlhú dobu, tak sa mi tu asi páči. Hlavne je tu väčší pracovný trh a tým pádom viac práce pre hercov a umelcov oproti Slovensku. A keďže som tu prácu vždy mal a dúfam, že ju mať aj budem, tak som nikdy intenzívne nepremýšľal o návrate. S otvorenou náručou by ma tam isto nikto nečakal, lebo som vyštudoval vysokú školu tu a som mimo slovenskej bubliny, v ktorej je hercov dosť.Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom.

Stručne o knihe i Pavlovi Smolárikovi

Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom. V roku 2025 ho vydalo vydavateľstvo Artfórum k dostaniu je i v Českej republike napr. tu.

Hlavným hrdinom je Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách.

„Knihu tak odporúčam tým, ktorí a ktoré obľubujú romány s dôrazom na drobné detaily, medziľudské vzťahy a vnútorné prežívanie postáv. Silnou stránkou Plachého domu je jeho nenásilný humor, čo z knihy robí naozaj dobrý román na letné čítanie – aj príležitosť na zaspomínanie na Slovensko niekde na ďalekej dovolenke,“ píše na konci svojej recenzie pre časopis Hmota Emma Bajusová.

Pavol Smolárik sa narodil v roku 1981 v Bratislave a herectvo vyštudoval na pražskej DAMU v ročníku Miroslava Krobota.

Počas svojej kariéry pôsobil na viacerých pražských scénach vrátane Divadla Minor, Dejvického divadla, Národného divadla či Městských divadel pražských. Je spoluzakladateľom Divadla LETÍ, hudobno-divadelnej skupiny Fekete Seretlek a detskej kapely Rozbal to! Jeho tvorivé pôsobenie však zďaleka nekončí pri herectve. Venuje sa tiež hudbe, spevu, improvizácii, moderovaniu, dabingu a televíznej či rozhlasovej tvorbe.

Hrá na viacerých hudobných nástrojoch a objavil sa napríklad v seriáloch Rédl, Dáma a Král, Zkáza Dejvického divadla, Vyprávěj či Comeback. Za svoju tvorbu získal v roku 2007 ocenenie Objav roka na festivale Příští vlna/Next wave a za bábkohereckú tvorbu bol nominovaný na Cenu Thálie v rokoch 2022 a 2025.

zdroj/foto: Radovan Vojenčák