V Křivokláte sa konal československý tábor, účastnikmi boli deti z rôznych krajín

K prázdninám pre mnohé deti patrí neodmysliteľne aj pobyt na letnom tábore. Každý z nich je určite svojím spôsobom jedinečný, jeden viac, iný menej. My sme dvakrát navštívili ten, ktorý organizoval Sokol Křivoklát. Išli sme sa pozrieť na jeho zahájenie i ukončenie.

Medzitým, počas týždňa, deti zažili mnoho. Hlavným znakom ich aktivít bolo priblížiť im tzv. prvú republiku a vštepiť jej zásady, nie nepodobné tým francúzskym, čo vyznávajú rovnosť, bratstvo a slobodu. Len to bratstvo nahradila v časoch vzniku Československa svornosť.

Išlo aj o lepšie vzájomné porozumenie.

V srdci křivoklátskych lesov sa od 29. júna do 6. júla 2025 uskutočnil Československý sokolský tábor. V sokolskom areáli U Kolečka sa stretlo dvadsaťštyri detí z Českej republiky, Slovenska, Ukrajiny a Francúzska – vrátane skupiny českých a slovenských krajanov. Z Ukrajiny dorazilo 9 detí a 2 vedúci po náročnej ceste zo všetkých kútov krajiny. Ukrajinské vedúce p. Olena Hart a Valerie Zhykol plynule hovorili po česky, deti češtine rozumeli skôr pasívne.

Pre deti z Ukrajiny tábor slúžil na zdokonalenie sa v materinskom jazyku ich predkov. To isté môžeme povedať aj o deťoch pochádzajúcich z Francúzska – aj tu išlo o 3 deti, ktorých rodičia pochádzali zo spoločného štátu Čechov a Slovákov, a mali tak možnosť aktívne si precvičiť tieto jazyky.

Pod vedením skúseného tímu dobrovoľných vedúcich deti prežili týždeň plný pohybu, výletov, hier a sokolských tradícií. Nešlo len o zábavu – tábor mal vzdelávací, vlastenecký a medzinárodne priateľský rozmer.

Týždeň plný zážitkov

Súčasťou programu boli výpravy do Prahy (Tyršův dům, Národní památník hrdinů heydrichiády), na Lánský zámok, do Múzea T. G. Masaryka, k hrobu prezidenta Masaryka, k rieke Berounce, na hrad Křivoklát aj do okolia krásnej prírody křivoklátskych lesov.

Nechýbali ukážkové lekcie šermu, uzlovacia dielňa, športový deň, kino, večerné táboráky ani stavanie hrádze v miestnom potoku. Každé dieťa dostalo táborové tričko a zápisník, do ktorého si zapisovalo zážitky a dojmy z prežitého dňa.

„Deň začínal rozcvičkou a nástupom s plánom dňa, deti mali zabezpečenú stravu päťkrát denne a každú noc spali v stanoch. Viedli sme ich k samostatnosti, spolupráci a otvorenej komunikácii. Na konci každého dňa sme si spoločne prečítali jednotlivé zápisky z táborového denníka. Tábor pripravila miestna jednota Sokol Křivoklát za podpory mnohých darcov a partnerov, vďaka ktorým sme mohli privítať aj deti z vojnou zasiahnutej Ukrajiny,“ uviedol organizátor tábora Peter Szenasy, s tým, že téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu hodnôt prvej republiky – slobody, rovnosti a svornosti.

„Deti sa zábavnou formou zoznamovali s príbehmi osobností československých dejín a s myšlienkami, ktoré majú presah do súčasnosti.“

Vštepované hodnoty sa snáď ujmú

Pri našej návšteve v úvode sme videli, že viaceré deti len vstrebávajú to, že sa ocitli pre ne v neznámom prostredí. Tie ukrajinské boli k tomu unavené z dlhej cesty a niekoľkohodinového čakania na hraniciach s Poľskom.

No pri príchode v posledný táborový deň sme všetkých zastihli, ako svorne prenikajú do tajov uzlovania, následne si vyrábali papierové „lastovičky“, zašportovali si, ale hlavne spolu vytvorili hrádzu na blízkom potoku. Tu im práca išla rýchlo od ruky.

Po poslednom spoločnom večernom nástupe, kde všetci dostali spomienkové diplomy, ich čakal posledný táborový oheň i posledná noc v stanoch. Ráno už len balenie a tábor sa stával minulosťou. Veríme, že spomienky na plnohodnotne prežitý týždeň v nich zostanú ešte dlho a niečo z tých vštepovaných hodnôt už navždy.

Na záver prinášame rozhovor s organizátorom tábora Petrom Szenasym, starostom Sokola Křivoklát, starostom Sokolskej župy Budečskej, ale zároveň aj miestostarostom Českej obce sokolskej.

Prečo ste si za tému zvolili práve prvú republiku? Čím môže osloviť dnešnú generáciu detí?
Projekt Československa bol krásny – ambiciózny, moderný, hodnotový. A myslím si, že si zaslúži, aby sme ho pripomínali a znovu oživovali.

Dnešné deti už spoločnú krajinu nezažili, práve preto sme si prvú republiku zvolili ako ústrednú tému. Je to príležitosť hovoriť o slobode, demokracii, bratstve a službe našej spoločnosti, teda o hodnotách, ktoré sú stále dôležité a inšpiratívne.

Zloženie účastníkov bolo veľmi pestré. Ako sa vám podarilo dať dokopy deti z Česka, Ukrajiny, Francúzska aj slovenských krajanov?
Je to takmer zázrak – a sme za to nesmierne vďační. Vďaka spolupráci s krajanskými komunitami, partnermi a sokolskými jednotami sa nám podarilo osloviť deti z rôznych krajín. Rozmanité zloženie skupiny je pre deti obrovským obohatením – navzájom sa spoznávajú, učia sa jeden od druhého a búrajú stereotypy.

Do tábora sa zapojila aj Pražská kaviareň. Ako hodnotíte ich účasť?
Pražská kaviareň je skvelá platforma, ktorá prepája súčasné spoločenské témy s historickou pamäťou. Máme radosť, že niekoľko jej členov pôsobilo na tábore ako vedúci – vrátane podpredsedníčky Adély Klepákovej.

Hodnotovo si Sokol Křivoklát a Pražská kaviareň veľmi rozumejú a budeme radi pokračovať v spolupráci aj v ďalších projektoch. Ja sám som sa narodil na slovenskej strane Československa, kým sme sa s rodinou presťahovali do USA – a možno práve preto som tým hlavným prepojením. A rád ním aj ostanem.

Čo pre vás osobne tento tábor znamenal?
Veľmi veľa. Potvrdilo mi to, že aj dnes má zmysel budovať občiansku spoločnosť na dobrovoľníctve, spoločných hodnotách a komunite. V dnešnej modernej dobe považujem za veľmi dôležité, že deti dokázali na pár dní odložiť mobily, vytvoriť skutočné priateľstvá a naučiť sa niečo o sebe, histórii a svojich koreňoch.

Tento tábor mi pripomenul, že hoci Československo politicky zaniklo, duch spoločného priestoru a porozumenia medzi národmi stále žije. Som tiež veľmi rád, že sme mohli pozvať deti z Ukrajiny a umožniť im aspoň na týždeň byť bez strachu z vojny, rakiet a ďalších dôsledkov ruskej agresie.

Na konci tábora som videl, že deti boli s programom aj priebehom tábora spokojné, a teší ma, že sme sa s rodičmi dohovárali na pokračovaní aj budúci rok.

Záverečné poďakovanie

Ďakujeme všetkým, ktorí tábor podporili, veľká vďaka patrí najmä Středočeskému kraju a Sokolské unii Slovenska za významnú podporu aj jednotlivým darcom. Bez tejto podpory by bolo veľmi náročné tábor pripraviť.

Ďalej by som chcel z pozície hlavného vedúceho poďakovať ostatným vedúcim: Diane Kantorovej, Jitke Foltinovej, Karlovi Zemanovi, Jurajovi Vargovi, Adéle Klepákovej, Daniele Belanovej, ukrajinským vedúcim Olene Hart a Valerii Zhykol, pomocníkom Arturovi Szenasymu a Leovi Maussenovi a samozrejme všetkým deťom.

„Dobrovoľníctvo má zmysel. A československé puto žije ďalej,“ zakončil Peter Szenasy.

zdroj: Sokol Křivoklát, RV / foto: Radovan Vojenčák