Večer, keď svitalo: pocta Dežovi Ursinymu v Akropolise

Do Paláca Akropolis v sobotu 14. marca zavítal projekt Dežo Ursiny Tribute, ktorý pripomenul smutné 30. výročie predčasného odchodu unikátneho tvorcu, ktorý aj vďaka spolupráci s textárom Ivanom Štrpkom priniesol na československú hudobnú scénu jedinečný žánrový mix s poetickým presahom. O spev sa postaral jeho syn Jakub Ursiny a Nina Kohout. Tých podporila zostava vynikajúcich muzikantov.

Koncertný setlist priniesol reprezentatívny prierez Ursinyho kariérou. Prekvapením bolo aj zaradenie piesní z dvoch spoluprác Deža Ursinyho so spisovateľkou Altou Vášovou. Tá sa scenáristicky podieľala na populárnom televíznom muzikáli Neberte nám princeznú a i za Ursinyho života nezrealizovanom divadelnom muzikáli P+L. K dielu vychádzajúcemu z diela Romaina Rollanda Peter a Lucia napísala libreto.

Ako prekročiť otcov tieň

Ústrednú spevácku dvojicu viac než spoľahlivo sprevádzali Tomáš Michalčák (gitara, klávesy, vokály), Valér Miko (klávesy), Marián Slávka (bicie), Samuel Šomorjai (basgitara). Ich prevedenie zachovávalo pôvodný duch skladieb, no zároveň mu dodalo aj modernejší sound.

Setlist bol poskladaný výborne a ponúkal nielen pomalšie, až snové polohy. Tie boli prekladané ráznejšími rockovými kúskami. Ale poďme si prejsť postupne niektoré položky z dvadsiatich ponúknutých kompozícií.
O úvod takmer éterického zážitku sa postarali Cestujúci. Hneď v úvode ma potešilo, že Jakub sa s neľahkou úlohou spievať po svojom otcovi vyrovnal výborne.

Obdivuhodné je, že si pamätá náročné textárske obraty, ktorými Ivan Štrpka v textoch nešetril, a hlavne vďaka podobnej farbe hlasu môže spievať bez nejakého stresu. Pri dvojici skladieb Modrý vrch I. a II. aj citáciou z rovnomennej knihy objasnil pozadie ich vzniku a prečo existujú jej dve verzie.

Nina Kohout prišla zaspievať niekoľko piesní spoločne a jej sýty hlas príjemne zapadol do rozbehnutého koncertu, ktorý plynul bez zbytočných slov a určite aj vďaka „intímnemu“ svieteniu mnohých prítomných preniesol do akejsi imaginárnej krajiny, kde sa nachádzajú Nové mapy ticha či Pevnina detstva alebo Na ceste domov, bez počasia preleziete spomínaný Modrý vrch a zatancujete si Ten istý tanec, kde svitá…

Útok na zlobu sveta

Takýchto zážitkov nie je nikdy dosť. Ťažko vypichnúť jednotlivé momenty z takmer dve hodiny trvajúcich hudobných vyvrcholení, ale nielen v publiku, i vo mne najviac zarezonovala klasika Baby Don’t Cry a hlavne Útok zo spomínaného „protivojnového“ muzikálu P+L. Text, ktorý nabral znovu hrozivú aktuálnosť. Bez nejakého zbytočného slovného uvedenia bolo ľahké ho aplikovať na Ukrajinu či Irán a, žiaľ, i ďalšie miesta na našej planéte. Tu sa oproti albumovej verzii prejavila energia živého hrania najvýraznejšie a aj Jakub vložil do svojho hlasu takmer metalovú intenzitu. Mrazivý zážitok.

Vo finále sa znovu ku kapele pripojila Nina, aby svoj vklad dala do skladby Pod hladinou, ktorú zaspievala iba v sprievode klávesistu Valéra Mika. Tisíc izieb a Dve slová už zneli spolu s kompletnou kapelou. Hlavne v tej druhej predviedla Nina svoj hlas naplno a viac než dôstojne rozvinula odkaz Mariky Gombitovej. Nasledovali ešte dva neplánované prídavky a prítomní sa následne „rozpustili“ v tichu pražskej noci.

Na záver môžeme skonštatovať, že Dežo Ursiny Tribute nebol o snahe kopírovať nedostihnuteľný originál, ale hlavne o uchovaní odkazu fenomenálneho hudobníka a prenesení ho i ďalším generáciám citlivým primiešaním súčasného hudobného cítenia. Hoci drvivú časť publika tvorili tí, čo Ursinyho tvorbu stihli vstrebať za jeho života, našli sa v ňom aj tí, čo sa narodili neskôr.