Štefánik v Prahe: Spomienka na osobnosť, ktorá spájala vedu, diplomaciu a odvahu

Na výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika – výnimočnej osobnosti našich dejín, vedca, diplomata a vojaka, ktorého život bol naplnený službou ideálom slobody, pokroku a spolupráce medzi národmi – sa každoročne nezabúda ani v Prahe. V pondelok 4. mája sa pri jeho soche na Petříne zišli na pietnom akte zástupcovia viacerých inštitúcií i organizácií, aby vzdali úctu mužovi, ktorý zohral významnú úlohu pri vzniku Československa.

Medzi významnými hosťami podujatia nechýbal vojenský atašé Veľvyslanectva Francúzska v ČR plk. Stéphane Kayser ani veľvyslanec SR v Prahe Martin Muránsky. Ministerstvo obrany ČR zastupoval vrchný riaditeľ Richard Vítek, Českú obec sokolskú miestostarosta Peter Szenasy a za Slovenský evanjelický zbor v Prahe Marián Čop.

Zastúpenie na podujatí malo aj občianske združenie Pražská kaviareň v podobe podpredsedníčky Andrey Domin. Spomienku organizovala pražská Společnosť Milana Rastislava Štefánika a Československá obec legionářská.

Nielen vyzdvihnutie jeho predností, ale i otázky na záver

Vo svojom príhovore k prítomným predseda pražskej Spoločnosti M. R. Štefánika Ján Kendera uviedol:
„Dnes si pripomíname deň jeho tragickej nehody. Pre tých, ktorí sa rozumejú leteckej navigácii a študovali faktické okolnosti tejto tragédie, niet dôvodov veriť konšpiráciám, ktoré mali za úlohu škodiť politickým oponentom Štefánika a tým tiež rozbíjať jednotu štátu, ktorého vznik posvätil Štefánik svojím životom. Fenomenálny život mladého, úspešného študenta, vedca, vojaka i diplomata však bude navždy živiť mnohé legendy. Zamyslime sa preto všetci, čo tu dnes stojíme, nad tým, akého Štefánika vidíme a akého vidieť chceme.“

Pripomenul, že podobu tejto sochy vytvoril Štefánikov dobrý priateľ z Paríža Otakar Španiel. Slúžila ako predloha omnoho väčšej soche, ktorá dnes po mnohých peripetiách stojí v Bratislave.

„Zlé jazyky ju nazvali ‚pilot v montérkach‘. Na zobrazenie Štefánika sme citliví, obzvlášť na Slovensku. So samozrejmosťou ho považujeme za najväčšieho hrdinu a jeho predčasná a nečakaná smrť dodáva Štefánikovi neskutočnú silu legendy martýria za vlasť, akej sa v Česku môže tešiť azda len sv. Václav alebo vo Francúzsku Jeanne d’Arc. Je zaujímavé sledovať, že aj tí najradikálnejší slovenskí nacionalisti si potrpia na zobrazení Štefánika v uniforme francúzskeho generála,“ poukázal Kendera na jeho kariéru dôstojníka v armáde Francúzska, ktorá je neodmysliteľnou a úspešnou súčasťou toho, čo predstavoval.

„Pôsobil na troch frontoch prvej svetovej vojny. Vo Francúzsku a Európe začal budovať organizovanú meteorologickú sieť a aj inými inováciami prispel k rozvoju letectva. Prežil tiež krutý ústup z frontu srbskej armády cez hory Kosova a Albánska a v horách Tirolska prenikal do nepriateľského územia s letákmi verbujúcimi Čechov a Slovákov do légií. Základný pilier Československa postavil na armáde dezertérov Rakúsko-Uhorska, ktorým u svetových mocností zabezpečil medzinárodné uznanie ešte predtým, než štát, za ktorý bojovali, vznikol.“

Rýchly postup z vojaka na generála si však podľa Kenderu nezaslúžil na bojovom poli, ale na poli vysokej politiky a diplomacie. Všetky jeho dôstojnícke povýšenia boli účelové alebo za zásluhy v zahraničnej misii. Post ministra vojny prijal a vykonával s rešpektom, nie s láskou. Sám vo svojom najbližšom okolí tvrdil, že po skončení bojov v Československu by si prial vrátiť sa k práci astronóma.

„Pýtajme sa preto: Vedeli by sme si Štefánika vážiť ako vedca a diplomata, ak by nezahynul tragicky? Vedeli by sme si ho takto vysoko vážiť, ak by nebol vojakom, generálom Francúzska? Obávam sa, že nie. Obávam sa, že podobné osobnosti s viacerými nevšednými talentmi nechávame v zabudnutí a často ich ocení zahraničie skôr než rodná vlasť. Vážime si teda viac generála v krásnej uniforme než neodmysliteľného spoluzakladateľa vlasti? Vieme si vážiť Štefánika – vedca a diplomata, ktorý staval spoluprácu spojencov nad národný záujem jediného štátu?“ – týmito slovami zakončil svoj príhovor.

Čím bol a v čo veril?

Štefánik bol mužom činov a vízie. Pôsobil vo vedeckých kruhoch, pozoroval hviezdy na vzdialených miestach sveta, no pevne stál na zemi, keď išlo o osud jeho národa. Počas prvej svetovej vojny zohral kľúčovú úlohu pri budovaní československých légií a v diplomatickom úsilí, ktoré viedlo k medzinárodnému uznaniu budúceho štátu. Jeho schopnosť spájať ľudí, presadzovať myšlienky a niesť osobné riziko z neho robí výnimočný vzor aj v dnešných časoch. Jeho život bol však aj príbehom hlbokej oddanosti hodnotám humanity, priateľstva a rešpektu.

Štefánik veril v silu spolupráce medzi národmi a v potrebu budovať mosty tam, kde vznikajú rozdiely. Práve tieto hodnoty sú dnes možno aktuálnejšie než kedykoľvek predtým a pripomínajú nám, aké dôležité je nezabúdať na historické skúsenosti, ktoré formovali naše dejiny.

Pre nás, ktorí si jeho odkaz pripomíname, zostáva Milan Rastislav Štefánik trvalým symbolom česko-slovenského priateľstva, spoločnej histórie a vzájomnej úcty. Jeho dielo nás zaväzuje nielen spomínať, ale aj aktívne nadväzovať na ideály, za ktoré bojoval. Nech je jeho život a odkaz inšpiráciou pre súčasné i budúce generácie.

zdroj/foto:Společnost Milana Rastislava Štefánika v Praze