Adam Ďurica si v Prahe nadelil predčasný vianočný darček už začiatkom novembra. Sen zahrať si v legendárnej veľkej sále v paláci Lucerna mu pomohli naplniť nielen jeho verné fanúšičky, ale aj fanúšikovia. Adam si priviezol kapelu zloženú so špičkových slovenských muzikantov. Pod palcom ich mal legendárny basgitarista Oskar Rózsa, ktorý mal na starosti aj hudobnú réžiu celého koncertu. Ako čerešnička na torte bola účasť zoskupenia Peter Bič Project. Adam zodpovedal pred koncertom aj niekoľko otázok pre náš portál.
Chcel si splniť pražský sen
Hneď na začiatok aktuálna otázka. Ako tento dnešný hudobný gala večer vznikol? Máte tam zaujímavých hostí, od Marcela Buntaja, cez gitaristu Michala Bugalu. Ako sa pri tomto projekte objavil Oskar Rózsa?
Začalo to tým, že sme sa stretli s Oskarom v nahrávacom v štúdiu, kedy som ho ja prizval ako producenta mojich nových skladieb, a potom sme si sadli, začali sme spolu viac hrávať. A tam vznikla myšlienka, keďže Oskar je dirigent, hudobný producent, skúsený hudobník, že by mohol dať mojim koncertom nový rozmer. A už dlhšie som nosil v hlave myšlienku urobiť väčšie koncerty. Oskar celému projektu dal tú pomyselnú korunu a tak isto vybral hudobníkov na tento večer. Takže vlastne ja tento večer v Prahe, v Lucerne vnímam ako splnený sen. Vždy som tu chcel koncertovať, tak isto je to veľká výzva. Je to zatiaľ môj najväčší koncert v Prahe. Prišli sme s tým najlepším čo na Slovensku máme. Marcel Buntaj – bicie, Oskar Rózsa – basová gitara, Eugen Vizvári – klávesy, Michal Bugala – gitara, Štefan Bugala – perkusie, Ferko Jano – slide, husle, akordeón, gitara.
Mám za sebou jednu z najlepších kapiel akú si môže človek postaviť. Takže do Lucerny sme priniesli to najlepšie po hudobnej stránke. Najlepší hudobníci budú hrať moje skladby a sú tu moji milovaní hostia Peter Bič Projekt. Ľudia s ktorými mám už 20 rokov krásne vzťahy, pretože Peťo bol pri mojich úplných začiatkoch. Som veľmi rád, že sa mu darí a že na Slovensku patria k tomu najlepšiemu.
Nakoľko sme portál pôsobiaci v Prahe, aký mate vzťah k tomuto mestu, k Čechám celkovo?
Dnes, keď som sa tu prechádzal, kým sa ešte koncert chystal, prešiel som sa od Václaváku až po Prašnú bránu a tak ďalej. Vtedy som si hovoril, že ak by som chcel bývať vo veľkom meste, tak možno by to bola Praha. Pretože má v sebe atmosféru akú nemá žiadne iné mesto.
Nebol som vo všetkých mestách sveta, ale zase musím povedať, že tých pár čo sme zatiaľ stihli, tak v tej Prahe sa cítim akoby doma. Mám pocit že tu nejakým spôsobom všetko vybavím, aj niečo zažijem a niečo nové tu zas objavím. Čiže je to taký dobrý mix toho všetkého čo by si človek asi želal.
Ste pomerne často hraný v českých rádiách. A nielen vy, ale aj Katka Knechtová, Richard Müller, No Name, atď… je tam viac slovenských umelcov. Osobne mám pocit, že počet slovenských hudobníkov v českých rádiách a českých hudobníkov v slovenských rádiách je v ich hraní nepomer. Čím to podľa vás je?
Áno, musím sa poďakovať českým kolegom a českým médiám a fanúšikom za ten otvorený prístup ku nám, že sa tu naozaj cítime ako doma, že máme dvere otvorené, že voči nám prechovávajú akúsi zvláštnu lásku. Že majú radi Slovákov v Prahe, celkovo v Čechách.
A ja by som to to doprial celkovo to čo my zažívame v Čechách ako slovenskí speváci, doprial by som to mojim kolegom, pretože aj medzi tými českými mám stále viac kamarátov. Ono sa sem tam niečo podarí tým českým kapelám na tom Slovensku, ale my máme takú matematiku, že Čechov je dvakrát viac. Ako sa hovorí čo Čech to muzikant, tak to platí aj v tom, že ten záujem o hudbu je v Čechách obrovský. Čiže okrem českej scény dokážu sledovať aj tú slovenskú.
Keď sme pri vašom publiku. Čítal som vaše vyjadrenie pre české hudobné médium, že máte pocit, že české publikum je na vašich koncertoch iné ako to slovenské.
Českí fanúšikova sú iní. Oni sa o mňa aktívne zaujímajú. Mne veľakrát chodia aj správy na Facebook, ktoré nie sú len ahoj, ako sa máš, ale že bola som na koncerte a všimla som si túto skladbu, z ktorého je to albumu? Proste sa zaujímajú, vypytujú sa a akoby sa učia.
Mňa už počas prvých koncertov v Čechách, ktoré u mňa boli cca pred 10 rokmi, prekvapilo to, že sa aj na veci ktoré nepoznajú sa vedia baviť.
Že to nie je tak, že ja to nepoznám, idem na pivo, oni si toho umelca naozaj užívajú a vnímajú celý koncert. A to mi bolo strašne sympatické, že nemusíte mať úplne prvoligový hit na to aby sa bavili na koncerte. Takže toto si veľmi vážim na tých fanúšikoch.
Na Slovensku máte viacero duetov, či je to Ema Drobmná a ďalší slovenský interpreti. Máte nejaký duet aj s českým umelcom?
Ja mám jeden duet, ale on ostal taký nepovšimnutý. Pretože na albume 30 sme dali prednosť iným skladbám ako singlom. A spravili sme tam duet so speváčkou Debbie, s ktorou aktívne spolupracuje Martin Ledvina, český producent. Tam sme sa spoznali a urobili sme pesničku City, viem že niekto to môže chápať ako názov pesničky City – Mesto, ale je to o citoch.
S Martinom Ledvinom mi ostal dobrý pracovný vzťah. Na to som nadviazal a s Martinom urobil novy singel Vietor. Keď som mu asi po 5-6 rokoch zavolal, strašne sa potešil a veľmi priateľsky ma prijal. Zdvihol mi hneď s tým, „Adame, jdeme něco dělat?“ Tak sme spravili skladbu Vietor, a strašne som si tu produkciu s ním užil. Bolo to skvelé, proste radosť robiť.
Síce ste už naznačil, že tú Prahu si viete predstaviť, Ale ja som mal pripravenú priamu otázku. Nikdy ste neuvažoval žiť tu v Čechách, v Prahe?
Poviem úprimne, že mne sa cela Česka republika páči. Veľmi sa mi tu páči a som vďačný za to, že môžem sem chodiť pravidelne, že si ho naozaj užijem, ale doma je doma. A mojej rodine je dobre na Slovensku. Cítim tam zázemie, rád sa tam vraciam. Ja som vďačný za to, že všetko okolo mňa vzniklo na Slovensku – nebolo to najprv v Čechách. Veľmi sa teším na moje Vianočné koncerty, ktoré budú v Bratislave a v Košiciach.
Na záver ešte jedna otázka, čo chystáte najbližšie?
Hrali sme teraz celé leto, tento rok bol pracovne naozaj sýty, najazdili sme naozaj strašne veľa kilometrov. Dokonca sme hrali na takej milej akcii aj v Prahe. Český vydavateľ Universal Music nás pozval ako to najlepšie zo Slovenska. Z toho bežného života je to spolupráca s Oskarom Rózsom na nových veciach s tým, že pomaličky pripravujem nový album. Najnovší single vietor som nahrával v Prahe, takže stále som s tou Prahou nejako prepojený.
Prebraté vyznanie lásky postavilo sálu na nohy
Na úvod koncertu sa asi v polhodinovom bloku predstavila Rozálie Havelková, dcéra herca a speváka Ondřeja Havelku. Predviedla, že má hudbu v krvi a iba za vlastného sprievodu na akordeóne a spevu dokázala zaujať publikum, ktoré prišlo prioritne na iný druh hudby.
Po nej nastúpil na pódium Adam Ďurica, ktorý pôsobí na hudobnej scéne už takmer dve desaťročia a za ten čas sa stal synonymom kvalitného popu a interpretom viacerých hitov, ktoré už priam zľudoveli. Jeho piesne sa s úspechom hrávajú aj v českých rádiách, čoho dôkazom bolo česko-slovenské zloženie publika, v ktorom rozhodne nemali len zastúpenie ženy. O zložení kapely sme písali už vyššie, takže nemusíme menovať jednotlivých hráčov len skonštatovať, že i keď každý z nich je majstrom svojho nástroja tu svoj um podriadili kompaktnému celku, v ničom nezostával na gitare ani samotný Adam a tak môžeme bez preháňania skonštatovať, že návštevníci koncertu dostali hneď od úvodného songu Pohľad pre bohov set plný dynamiky a úžasnej rytmiky, ktorý bezchybne „šlapal“ aj v pomalších veciach. Práca z hlasom je tiež silnou stránkou tohto interpreta, takže i prípadní kritici by ťažko mohli hľadať nejakú chybu.
V polovici koncertu sa ku kapele pripojili ako hudobný hosť aj lídri projektu Peter Bič Projekt, aby si aj s Adamom zaspievali ich hit Nedívaj sa tak a pridali ešte asi svoju najznámejšiu pieseň Stoj.
Ďalší blok začalo Jazero, aby prišiel magický moment, ktorý postavil aj dovtedy sediace publikum pod pódiom na nohy a už ho nechal tak až do konca koncertu. Stalo sa to paradoxne jedinou prebratou skladbou. Skladba Mám ťa rád je spojená s Karlom Duchoňom, ale i v tejto interpretácii dokázalo vyvolať zimomriavky a odštartovalo prehliadku tých najväčších hitov, medzi ktorými nemohla chýbať Mandolína či Zatancuj si so mnou. Na záver prišli opäť na pódium hostia koncertu a spoločne vyvolali ducha blížiacich sa Vianoc v podobe piesne Daj boh šťastia tejto zemi.
Jednoznačne išlo o vydarený hudobný zážitok a potvrdenie toho, že Adam Ďurica na pódium veľkého sálu Lucerny rozhodne patrí.
zdroj:RV, PM, foto: Radovan Vojenčák
