Slovenská kapela Besna začína prerastať hranice svojej krajiny a už ani v Čechách nie je neznámym pojmom. Viackrát hrala aj v Prahe, naposledy v máji na festivale Slovenské Inferno, ktorý organizovala naša redakcia. Keď sa ich meno zjavilo v playliste najväčšieho českého metalového festivalu Brutal Assault, bolo jasné, že tam treba vyraziť.
Festival rastie, no poskytuje aj únik od davu
Naposledy sme boli na festivale ešte v predcovidovom čase, a tak sme mohli i posúdiť priamo na mieste, kam sa festival za tie roky posunul. Samotný Josefov si udržiava spoľahlivo imidž „ošúchanosti“, ale časť pevnosti, v ktorej sa odohráva festival, sa zveľaďuje a hlavne zväčšuje, čo je len dobre. Rastie tým aj komfort pre početné publikum a vznikajú nové zákutia, kde sa dá oddýchnuť od náporu davu fanúšikov.
Neuveriteľne pestrá je ponuka jedla, i keď je drahšia. My sme tento problém vyriešili jednoducho mimo areálu, v miestnej reštaurácii, ktorá sa akčne premenovala na „U satana“.
Ale vráťme sa k hudbe. I keď len jeden deň, aj tak nám poskytol neskutočnú nálož metalovej rôznorodosti. Či už išlo o zaslúžilých predstaviteľov hardcorovej scény „Veľkého jablka“ Agnostic Front, alebo zaslúžilých veteránov Unleashed, Exhorder, Kataklysm či „narco“ Brujeriu, alebo naopak pokojnejší Karnivool. Nehovoriac o dokonalom finále v podobe vystúpení kapiel Opeth a The Halo Effect.
Popritom nebola ďalšia zhliadnutá kapela zlá a skôr zamrzelo to, čo sme nestihli. Brutal Assault je proste skvelý koláč s bohatou náplňou a je jedno, kde sa do neho zahryznete. O to viac je cennejšie, keď sa na hlavné pódium vo svetovej konkurencii dostane k slovu česká či slovenská kapela. A je jedno, kedy sa dostane k slovu. Publikum si ju určite nájde a hlavne má šancu získať nových fanúšikov i mimo hraníc Európy. Prúdia sem bez preháňania zo všetkých kútov sveta. Pozrime sa na to, ako sa tejto šance chopila Besna.
Besna nerozbesnila len seba či nás
V prvom rade musíme povedať, že sme do areálu festivalu prišli asi len dve minúty pred začatím koncertu. Našťastie sme úvodné tóny skladby Oceán prachu z druhého albumu Krásno stihli už pod pódiom. Nasledovala ďalšia ochutnávka z nového albumu, ktoré možno trochu prekvapujúco tvorilo kostru ich setu. Z oceňovaného debutu Zverstvá tak zaznel len titulný song a hypnotická Revúca.
Nasadenie kapely aj fanúšikov bolo od začiatku strhujúce. Na tomto festivale sa asi neponocuje, alebo čo. I keď pol jedenástej už nie je práve ranný čas. No na takéto úvahy rozhodne nebol čas. Pridelenú polhodinu kapela využila naplno. Jej líder Samo sa bežne sústreďuje okrem spevu i na gitaru. Tentokrát ju odovzdal ďalšiemu gitaristovi, a tak mohol pobehovať po pódiu bez obmedzení. To mu však bolo akoby malé, a tak si aj zaplával nad hlavami fanúšikov, ktorí mu ochotne poskytli svoje ruky.
Po jeho návrate sa do publika vrhol gitarista Kamil, aby najskôr priamo v kruhu divákov zahral, a následne, keď svoj nástroj odovzdal na chvíľu Samovi, si ešte zaskákal v moshpite, ktorý sám „rozkrútil“.
To najzaujímavejšie a najzbesilejšie však ešte malo len prísť. Samo sa znovu vydal do publika, aby spieval priamo v ňom, a ocitol sa aj na tribúne nad zvukármi. To však nebolo nič. Ochrankárom, hľadajúcim ho v dave, pridal vrásky na tvári svojim záverečným horolezeckým kúskom, keď sa vyštveral počas záverečnej skladby Zverstvá na vrchol konštrukcie hlavného pódia. Našťastie zvládol bezpečne aj návrat dole, a tak sa v poriadku dostavil na záverečné fotenie s publikom.
Polhodina nabitá hudbou, silnými posolstvami (piesňou Heranica nezabudli ani pripomenúť obetu Jána Palacha a všetkých, čo nesúhlasili s okupáciou Československa spievanými v slovenčine a nečakane besnou šou, žiaľ, skončila a dlho v nás zanechala pocit, že sme svoj vrchol jediného festivalového dňa zažili už ráno. Potešilo nás aj stretnutie celej kapely v areáli, kde sme hneď mohli vyjadriť našu radosť z ich skvelého vystúpenia.
Že sme nadšenie nezdieľali len my, potvrdila aj reakcia českého fanúšika na naše tričko Besna, ktorý k nám v priebehu dňa prišiel a podelil sa s nami o svoju radosť z objavenia tejto kapely, na ktorú pôvodne ani nešiel, ale doslova ho uhranula. Misia bola teda zjavne splnená.
K ďalšiemu festivalovému dianiu sa už nejdeme zbytočne rozpisovať, len môžeme skonštatovať, že nás presvedčilo, že aj o rok sa do pevnosti vrátime a možno na viac než len jeden deň.
Ešte jedno milé prekvapenie
Spomenieme predsa len ešte jednu slovenskú stopu na festivale. Medzi stánkami ponúkajúcimi nielen hudobné nosiče či metalové doplnky sme objavili stánok slovenského metalového festivalu Gothoom, v ktorom bol jeho zakladateľ a veľký metalový srdciar Peter „Doomas“ Beťko.
Príjemne sme sa s ním porozprávali, pospomínali na minulosť, ale aj súčasnosť festivalu, ktorý existuje len vďaka Petrovmu zanieteniu. Nikdy sa totiž nevzdal, hoci častokrát musel meniť miesto konania a v súčasnosti funguje v dedinke Žemberovce. V minulosti dostal ponuku na presunutie festivalu do Čiech, ale to odmietol. Podľa neho Slovensko proste metalový festival potrebuje. Prezradil nám aj to, že tento rok bude festival vypredaný a na budúci rok chystá pozitívnu zmenu. Aj vďaka zmene termínu sa možno konečne pozrieme aj tam.
Výzva i splnený sen
Nedalo nám to a po festivale sme poslali trojicu otázok gitaristovi a spevákovi Samuelovi Dudlákovi. Ten svoj gitarový post aktuálne opustil a počas ich setu na Brutal Assaulte sa venoval hlavne spevu, okrem chvíle, keď si gitarista Kamil „zakrepčil“ v moshpite. Zaujímalo nás, ako vnímala svoje vystúpenie samotná kapela.
Čo pre vás znamenalo, že ste sa ocitli na hlavnom festivalovom pódiu? Síce ste hrali ako prví v záverečný deň festivalu, no už hneď od prvého setu sa tu zíde vždy početné publikum, ktoré vie, že ich čaká určite zaujímavá kapela.
Myslím, že to rozhodne predčilo akékoľvek očakávania, čo sme mali. Doteraz vlastne nechápeme, kde sa tam zobralo zrazu hneď ráno toľko ľudí, a zároveň si to neskutočne vážime, lebo piaty deň festivalu v takúto skorú hodinu je to naozaj obdivuhodné. Ale aj preto milujeme Brutal Assault, lebo takéto niečo som na inom festivale nikdy nevidel, iba na Brutale (aj na veľa iných ročníkoch).
Hranie na hlavnom pódiu bola pre nás obrovská výzva a zároveň vysnívaná vec. Bola to naša prvá skúsenosť s takým veľkým pódiom aj festivalom, a teda som to vnímal aj ako prejav akejsi dôvery alebo nádeje do nás od organizátorov.
Ste spokojní, ako ste túto výzvu zvládli?
Mali sme predtým obrovský rešpekt, a práve preto sme sa snažili pripraviť na každý moment, čo sme si mysleli, že by mohol potenciálne nastať alebo dokonca ohroziť show.
Našťastie všetky pripravené backupy sme nemuseli použiť, lebo všetko prebehlo po technickej stránke až prekvapivo hladko, alebo sme drobné issues vyriešili veľmi rýchlo s festivalovou crew – týmto by som chcel vyzdvihnúť ich profesionálny prístup aj napriek viditeľnej únave posledného festivalového dňa.
Veľmi príjemne ma prekvapila šou, ktorú ste si pripravili. Zaujímalo by ma, nakoľko bol váš pohyb mimo pódia vopred pripravený? Hlavne tvoj „horolezecký výstup“ na konštrukciu pódia bol až mrazivý. Podľa reakcií sekuriťákov, nielen ja som čakal, či aj zvládneš bezpečne návrat dole…
Popravde, nad tým pohybom na stagi som veľa premýšľal aj skúšal na iných koncertoch, lebo rola čisto vokalistu bez gitary bola pre mňa niečo nové. Áno, robili sme už v minulosti niečo podobné s Kamilom, keď na pár skladieb prišiel zahrať na mojej gitare a mne ostal iba mikrofón, ale celý koncert byť len pri mikrofóne bola pre mňa výzva.
Pred Brutalom sme v tejto 5-člennej zostave odohrali ešte dva iné koncerty, aby sme sa všetci do toho lepšie dostali. Najväčší rozdiel pre mňa je, že keď hrám na gitaru, tak sa akoby mám vždy za čo schovať na tom pódiu, respektíve vždy mám čo robiť, ale vokalisti nespievajú celý čas, a to je pre mňa tá ťažká časť – čo vtedy robiť na pódiu, aby to nepôsobilo nudne alebo umelo.
Vychádzal som teda z toho, čo baví mňa ako fanúšika na koncerte aj ako človeka, lebo pred tým, ako som mal dieťa, sa mi darilo pravidelne chodievať liezť na skaly alebo umelú stenu. Výsledok si videl. A áno, mal som ešte pred koncertom premyslené, čo v ktorej pasáži zhruba chcem spraviť. Síce som fanúšik spontánnych vecí, ale na krátkej koncertnej ploche som si to chcel radšej dopredu premyslieť.
text/foto: Radovan Vojenčák
