Bez ladu a skladu oslavovali 40 rokov, vďaka Pražskému výběru vo vypredanej Lucerne

Pražský výběr sa po troch rokoch vrátil do Lucerna Music Baru. Ako inak než vypredaným koncertom a so špeciálnym hosťom. Bola ním slovenská hudobná legenda Bez ladu a skladu, oslavujúca tento rok už 40 rokov na hudobnej scéne.

Od začiatku bolo jasné, že sa bude spomínať hlavne na dobu, keď napriek zraku cenzorov sa vďaka inotajom v textoch zjavovali horké pravdy o vtedajšej dobe. Smutné je, že s nástupom novodobých autokratov viaceré texty oboch kapiel nezostarli a sú stále aktuálne.

Apolitická oslava to síce nebola, ale nevadilo to

Bez ladu a skladu boli prezentovaní ako špeciálny hosť. Ich líder Michal Kaščák toto tvrdenie vtipne parafrázoval tým, že oslavujúca kapela si pre Prahu pripravila pre fanúšikov špeciálnu „pokapelu“ v podobe Pražského výběru. Celkovo sa koncert niesol v móde spokojnosti, hoci takmer dadaistické texty nie sú o veselých témach. Hneď ako sa v úvode do toho oprela spoľahlivá dychová sekcia, bolo jasné, že zvuk bude mohutný a kryštálovo čistý, ako je v podstate v Music Bare pravidlom. Nezažil som tam doteraz ani jeden zle nazvučený koncert.

Postupne zazneli všetky známe piesne, ktoré už zľudoveli, žiaľ, ako už bolo spomenuté, nemali ani šancu po textovej stránke stratiť na tiesnivej aktuálnosti. Veľmi silným momentom bolo venovanie piesne Sociologický prieskum Fedorovi Gálovi, ktorý si nenechal koncert ujsť a sledoval ho priamo v publiku.

Celkovo bolo vidieť, že kapela napriek absencii novej tvorby, ktorá sa v podstate uzavrela v roku 1994, má svoj repertoár tak vyrovnaný, že dokáže koncert utiahnuť aj týmito „starinami“. A hoci som ich vystúpenie videl už ani neviem po koľký raz, stále ma baví. Tentoraz to bolo ešte intenzívnejšie vďaka skvelému klubovému prostrediu, kde je kontakt s hudobníkmi poriadne intenzívny.

Obidvaja bratia Kaščákovci boli tými, čo pridávali k prejavu zoskupenia humorné a bezprostredne pôsobiace momenty. Jedným z mnohých bolo aj to, že spevák pripomenul, čím sa zviditeľnil nechtiac ich dlhoročný člen. Okrem iného primátor mesta Trenčín a v tomto prípade spoľahlivý bubeník Richard Rybníček sa dostal do hľadáčika premiéra Slovenska, ktorý sa cíti urazený, že sa mu zdá absurdné, aby ho všade vítali v krojoch a s chlebom a soľou, ako sa na zaslúžilého súdruha patrí.

Ale nielen politikou je človek našťastie živý, a tak sa len sem-tam zjavila medzi skladbami aj v rámci vzájomných československých „prekáračiek“. Koncert ubehol rýchlejšie, než by bolo žiaduce, ale treba veriť, že sme slovenskú undergroundovú špičku nevideli v Prahe naposledy. O tom, že Bez ladu a skladu nie je zoskupenie s hviezdnymi maniermi, svedčil aj fakt, že si prišli členovia kapely pekne po sebe odpratať nástroje z pódia, aby čo najrýchlejšie uvoľnili priestor ďalšej legende.

Výber z toho najlepšieho

Pražský výběr buď milujete, alebo nenávidíte. To druhé určite nie kvôli excelentnému gitaristovi Michalovi Pavlíčkovi, ale hlavne kvôli kapelníkovi Michaelovi Kocábovi, ktorý sa neváhal po nežnej revolúcii vrhnúť aj do politiky, kde sa významne podieľal na odsune ruských okupantov, ktorí sa tu akosi „pozabudli“ po invázii v roku 1968. Naďalej nemá problém vyjadriť sa, keď má pocit, že sa kormidlo dejín vychyľuje k potláčaniu slobody jedinca.

Tých druhých proste nepresvedčíte už nikdy a tí prví sú vďační za každú príležitosť pozrieť si tento unikát, ktorý nemá po hudobnej i textovej stránke v Čechách konkurenciu. Chrbtovú kosť playlistu tvorili osvedčené „pecky“ z prvých dvoch albumov, ktoré vznikli ešte za „komančov“. Všetky obstáli v čase bez problémov, i keď rozhodne ich ocenia viac tí, čo zažili tú pochmúrnu dobu. Nemá zmysel sa rozpisovať o tom, čo treba vidieť na vlastné oči, len skonštatovať, že hoci je vek na výzore hudobníkov badateľný, na ich výkone našťastie stále nie.

Príjemné bolo, keď sa v piesni Prachy spolu so živým maskotom Tatrmanom na pódiu zjavil Michal Kaščák a spieval do toho text svojej domovskej kapely. Napodiv takto vzniknutý federálny titul znel veľmi dobre. Asi aj preto, že odrážal realitu vzájomných vzťahov. Lebo i keď si každý národ ide to svoje, v konečnom dôsledku máme veľa spoločného.

Vtipné boli i dve zvukové vsuvky odkazujúce na neexistujúce výroky komunistických kádrov na adresu členov Pražského výběru – že ide v prípade agenta Bureša pravdepodobne o výtvor umelej inteligencie, bolo hneď jasné. Takto pekne česky staronový premiér nedokáže rozprávať, hoci sa do vlády znovu vyviezol aj vďaka tým jediným „pravým“ národovcom, ktorí stále neodtrhli svoj zrak od Východu. Aj v tomto prípade dúfam, že som kapelu nevidel naposledy.

Musím na záver už len skonštatovať, že nasledujúci reklamný text, ktorý pozýval na koncert, vôbec neklamal:
„Připravte se na večer plný energie, kultovních hitů a nezapomenutelných okamžiků, který si rozhodně nenechte ujít! Jako speciální host vystoupí slovenská kapela Bez ladu a skladu, která oslaví krásných 40 let na scéně.“

Aj toto by stačilo v podstate napísať o koncerte dvoch kapiel, ktoré nemali svojho času problém koncertovať aj na západ od hraníc Československa. Hudba, ktorú produkujú je totiž natoľko univerzálnym dorozumievacím jazykom, že dokáže osloviť aj bez znalosti textov, ktoré sa viazali na naše reálie.

text/foto: Radovan Vojenčák