Pražské vinice sa otvoria pre verejnosť, okrem vína ponúknu aj unikátne výhľady na mesto

Počas posledného májového víkendu, teda v dňoch 30. a 31. mája bude opäť možné navštíviť mestské aj súkromné ​​vinice hlavného mesta. Akcia jednoducho nazvaná Pražské vinice každoročne rozširuje povedomie o nich a zoznamuje verejnosť s ich históriou, súčasnosťou a s plánmi do budúcnosti. Vyzdvihuje autenticitu a výnimočnosť vín z pražských viníc.

Možnosť nevšedných výhľadov i bežne neprístupných miest

Jedinečné polohy týchto zelených častí Prahy, z ktorých niektoré sú pamiatkovo chránenými územiami, verejnosti bežne neprístupnými, navyše poskytnú nevšedné výhľady na mesto.

Pražské vinohrady majú tradíciu siahajúcu až do stredoveku a po stáročia spoluutvárali charakter mesta. Dnes sa k tejto tradícii vracajú vinári, nadšenci i miestne komunity, ktorí obnovujú staré vinice a pripomínajú, že víno do Prahy patrí rovnako prirodzene ako jej historické pamiatky.

Počas akcie návštevníci môžu na niektorých viniciach ochutnať lokálne vína či spoznať príbehy miesta prostredníctvom komentovanej prehliadky. Vinice budú prístupné zadarmo (s výnimkou Vinice sv. Kláry) obvykle od 10:00 do 18:00 hodín.

Vinice Salabka a Svätováclavská vinica sa akcie zúčastňujú iba v nedeľu.

Informácie o sprístupnených viniciach nájdete tu.

Karlom IV. to rozhodne nezačalo, vínnu révu údajne pestoval už patrón Čiech

Za bohatú vinohradnícku tradíciu údajne vďačí Praha francúzskemu kráľovi Karolovi IV Peknému. Ten totiž roku 1323 prijal na svoj dvor sedemročného synovca, budúceho cisára Svätej ríše rímskej a najvýznamnejšieho českého panovníka Karola IV.

Ten vo Francúzsku prežil najdôležitejšie roky svojho osobného formovania a späť do Čiech si potom priviezol nielen francúzsku dvorskú etiketu a politické myslenie, ale aj lásku k dobrému burgundskému vínu.

Roku 1358 preto nariadil vysadiť všetky južné svahy v Prahe viničom a založil jednu z najväčších a najsevernejšie položených vinárskych oblastí v Európe. Vínom z prvej tunajšej úrody bol síce podľa povesti sklamaný. Každý Pražan pozná výrok „Sprvu trpké, ale milé zas“, ktorý do úst kráľovi vložil jeden z najznámejších českých básnikov Jan Neruda.

Našťastie však cisár čoskoro prišiel jeho zemitému charakteru na chuť. Je vraj ako Česi: Potrebujete ho chvíľu spoznávať, privykať mu, kým odhalíte jeho jedinečnosť.

Trója – rajom pre vinohrady

Najväčšie a najkrajšie pražské vinice, ktorých pôvod siaha až k spomínanému Karlovi IV., nájdeme v pražskej štvrti Trója. Salabka je vôbec najväčšou pražskou vinicou a vinica sv. Kláry je pokladaná za tú najkrajšiu.

Na jej úpätí stojí Trójsky zámok, dielo architekta francúzskeho pôvodu Jeana Baptistu Matheya, ktorý dáva celej lokalite stredomorský šarm. Ostatne, tiež tunajšie klimatické podmienky Francúzsko pripomínajú.

Trójske vinice ležia neďaleko rieky Vltavy, ktorá spolu s priaznivou mikroklímou vytvára pre pestovanie viniča jedinečné podmienky. Pestuje sa tu viacero odrôd, ako Ryzling vlašský, Müller-Thurgau, Sauvignon alebo Tramín červený a, samozrejme, aj starobylé burgundské odrody Rulandské modré a Rulandské šedé.

Na oboch viniciach je možné miestnu produkciu ochutnať.

Vinice i priamo v sídlach kráľov a cirkvi

Karol IV. síce stojí za rozvojom pražského vinohradníctva, no niekoľko viníc sa tu nachádzalo ešte pred ním. Jedna z nich bola priamo v areáli Pražského hradu.

Ide o Svätováclavskú vinicu, ktorú podľa povesti nechal pred viac ako tisíc rokmi založiť sám svätý Václav, hlavný český krajinský patrón. Legenda dokonca hovorí o tom, že hrozno sám zberal a pripravoval z neho omšové víno. Vinica spojená s touto legendou je najstaršou nielen v Prahe, ale jednou z najstarších v celých Čechách. Dodnes sa v nej produkuje víno, no vo veľmi limitovanom množstve. Je určené len pre štátne návštevy a vzácnych hostí prezidenta Českej republiky.

Obdobne stará je vinica na Vyšehrade, mieste opradenom slovanskými mýtmi, odkiaľ bájna kňažná Libuša predpovedala Prahe hviezdnu budúcnosť podľa povesti už v 8. storočí. Majiteľom najrozsiahlejších viníc bola tunajšia kolegiátna kapitula, do ktorej záhrad sa vinič po niekoľko desaťročí trvajúcej odmlke vrátil v roku 1993.

Jej produkcia je dnes malá a má zhruba 300 fliaš. Všetky sú číslované a slúžia výhradne pre potreby kapituly. Ďalšie vinice prevádzkuje sama Národná kultúrna pamiatka Vyšehrad; zaujímavosťou je potom mladučká, sotva desať rokov stará vinica na svahu pod Vyšehradom, zriadená priamo v areáli pôrodnice Podolí.

Bohatú minulosť Vinohradov pripomína už len jedna vinica, ďalšia prežila vďaka záhradkárom

Štvrť, ktorá svoju vinársku tradíciu pripomína najnápadnejšie, sú bezpochyby Vinohrady. Napriek tomu, že kedysi všadeprítomné vinice zväčša ustúpili rozširujúcej sa zástavbe, ich slávu stále pripomína pamiatkovo chránený areál Grébovka.

Víno z tunajšej vinice sa spracováva priamo v areáli a zakúpiť ho možno v miestnej pivnici každý piatok od 14:00 do 22:00 hod., vždy do vypredania aktuálnych zásob. Riadených degustácií vín je možné sa zúčastniť v usadlosti Horná Landhauska, ktorá je súčasťou areálu.

Niekoľko starobylých viníc nájdeme aj na ďalších miestach Prahy. Hospodárili na nich takmer výhradne cirkevné inštitúcie. Na svahoch Petřína prevádzkovali vinicu premonštráti zo Strahovského kláštora, v dnešných Modřanoch si v 11. storočí založila vinicu Vyšehradská kapitula.

Obe boli v súčasnosti obnovené: premonštrátska na Jánskom vŕšku v roku 2004 starostlivosťou pražského magistrátu; Modranskú zachránili v 80. rokoch minulého storočia členovia Českého zväzu záhradkárov, ktorí si ju rozparcelovali a hospodária na nej dodnes, vrátane výroby vína pre vlastnú potrebu.

Produkcia Jánskej vinice je spracovaná na víno, ktoré nie je bežne v predaji, ale je možné ho ochutnať na podujatiach a festivaloch zameraných na pražské vinohradníctvo.

Zachovalých či obnovených viníc z raného stredoveku i z doby Karlovho okúzlenia Burgundskom by sme v Prahe našli cez dve desiatky. Okrem už spomínaných aj v Dejviciach, na Vítkove alebo na Proseku. Za pozretie stojí každá z nich.

---

zdroj: prague.eu, foto: MHMP