S Hexom by mohla byť nedeľa každý deň

Kapela Hex sa po dlhej dobe predstavila v Prahe v rámci turné k 35. výročiu svojho pôsobenia na hudobnej scéne. Síce sa to stalo v nedeľu tesne po parlamentných voľbách, ale možno aj práve preto bolo ich vystúpenie v Lucerna Music Bare tým najlepším možným ukončením hektického týždňa, keď sa pred politikou nedalo nikam ujsť.

Aktuálne vzájomné, opätovné politické zbližovanie Česka a Slovenska síce hudobníci glosovali aj pomedzi úvodné pesničky, potom sa už našťastie venovali príjemnejším spomienkam. V závere nezabudli ani na svojho predchádzajúceho speváka Ďuďa, ktorému venovali ich asi najúspešnejšiu skladbu Keď sme sami.

Páni, to bola jazda

Práve otázka, ako zapadol do kapely jeho nástupca Peter „Šarkan“ Novák, asi zaujímala viacerých návštevníkov, ktorí ho ešte nemali šancu vidieť naživo. I keď je súčasťou kapely už sedem rokov a zaskakoval za Ďuďa v čase, keď mu vážna choroba prestala umožňovať vystúpiť na koncertné pódium. Odpoveď je jednoznačná – lepšieho nástupcu by Hexáci ťažko našli. Nielen na pódiu pôsobí ako organická súčasť stále skvelo šliapajúcej kapely. Svedčí o tom aj album Kde je tu láska? spred dvoch rokov, plný silných melodických piesní s hitovým potenciálom.

Hneď na úvod z neho zaznela titulná skladba, nasledujúcu jazdu plnú hitoviek odštartovala Každý deň je nedeľa a nezabrzdili ju ani dve ešte naservírované piesne z „comebackového“ albumu. To svedčí o tom, že páni ešte stále majú potenciál tvoriť príjemné gitarové piesne, ktoré roztancujú a rozospievajú publikum. To je síce poväčšine v strednom veku, ale stále si dokáže naplno užiť, akoby bol stále Piatok podvečer.

Úlohu lídra prirodzene a s ľahkosťou plnil basgitarista Tomáš Dohňanský, známy skôr pod prezývkou Yxo. Ten sršal energiou a úspešne ju prenášal aj pod pódium. Nenápadne, no o to spoľahlivejšie pôsobil Martin Žúži alias Fefe, okrem iného aj hlavný textár kapely. Obaja prispievali do soundu kapely aj spevom, čo ho robilo ešte viacrozmerným. V tom im výdatne pomáhal zvyšok kapely – bubeník Tibor „Tybyke“ Szabados a gitarista Laco Tvrdý.

Príjemným prekvapením bol aj príchod skupinky dievčat na pieseň Maťo a Linda. Tie síce skôr než spevom zaujali svojím šantením na pódiu, ale to určite v tom momente nikomu neprekážalo. O tom, že má kapela verných fanúšikov, svedčila aj prítomnosť autora indiánskej čelenky, ktorú si Šarkan nasadil na skladbu Indiánske leto.

Na záver koncertu mohli všetci spoločne skonštatovať, že Nikdy nebolo lepšie. Zostáva veriť, že si túto príjemnú „Hexácku“ návštevu v Prahe ešte zažijeme. Lebo takéto príjemné únosy z reality budeme potrebovať čo najčastejšie.

Hranie v klube je obrovská odmena

Po vydarenom koncerte sme mali možnosť položiť vedúcej osobnosti kapely Hex, Tomášovi „Yxovi“ Dohňanskému, pár otázok.

Ako ste si užili pražský koncert? Predsa len ste zvyknutí na väčšie sály, no tentoraz ste hrali v klube.

Pre nás to bol fantastický večer. Byť tak blízko pri fanúšikoch je pre hudobníka obrovská odmena a my sme sa cítili úplne skvele. Ani sme si neuvedomili, ako rýchlo ubehol dvojhodinový koncert. Sme radi, že sme si po dlhšom čase opäť zahrali v klube, v priestore, kde každá kapela začína a kam sa vždy oplatí vrátiť.

Bol to váš posledný koncert v rámci turné k 35. výročiu kapely. Ako by ste zhodnotili celé turné a vôbec fakt, že kapela funguje už toľké roky?

Celé turné bolo pre nás veľkým zážitkom. Uvedomili sme si, aké šťastie máme, že po 35 rokoch stále môžeme stáť na pódiu, tvoriť hudbu a deliť sa o ňu s ľuďmi, ktorí ju majú radi. Bolo krásne vidieť, že na koncerty chodia fanúšikovia, ktorí s nami vyrastali, ale aj mladí ľudia, ktorí nás možno objavili len nedávno. To je pre kapelu obrovská odmena. Cítime vďaku, pokoru a radosť – že to, čo robíme, má stále zmysel.

Ako vnímate samotnú Prahu? Aký máte k nej vzťah?

Prahu máme veľmi radi. Je to mesto, s ktorým nás spája veľa spomienok – práve tu sme kedysi odohrali naše prvé koncerty v Česku a vždy sa sem radi vraciame. Má svoju atmosféru, krásu aj publikum, ktoré vie hudbu skutočne precítiť. Tentoraz to bolo pre nás ešte špeciálnejšie, lebo sme cítili, že ľudia si nás pamätajú, poznajú naše pesničky a prišli si ich s nami zaspievať. Praha má pre nás jednoducho dušu.

Čo chystáte v najbližšej dobe? Plánujete aj nasledovníka albumu Kde je tu láska?

Po turné si chceme na chvíľu vydýchnuť, ale úplne nezastavujeme. Už máme niekoľko nových nápadov a pesničiek, ktoré by sme radi dotiahli do podoby nového albumu. Kde je tu láska? nám priniesol veľa pekných reakcií. Takže áno, pomaly sa rodí aj nasledovník, ale nechceme nič uponáhľať. Chceme, aby to bolo úprimné a aby sme z toho mali rovnakú radosť ako my a naši fanúšikovia z posledného albumu.

Spomínate si ešte na svoje predchádzajúce koncerty v Prahe?

Bolo to ešte pred rozdelením našich krajín a hrali sme v Roxy, Rock Café a ďalších kluboch. Po revolúcii to bolo úplne fantastické – sloboda je veľká vec a ľudia zažívali niečo, čo dovtedy nepoznali. Atmosféra bola neuveriteľná, všetci sa tešili a my s nimi.

text/foto: Radovan Vojenčák