Segedín patrí medzi jedlá, ktoré v sebe nesú silnú dávku tradície, vône detstva a poctivej kuchyne. Hustá kapustová omáčka, mäkké kúsky mäsa a jemná smotanová chuť robia z tohto jedla istotu, ktorá nikdy nesklame. Práve preto sa segedín pravidelne objavuje na rodinných obedoch aj v reštauračných menu – je sýty, výrazný a pritom jednoduchý.
Tento recept stavia na klasickom základe, bez zbytočných úprav. Dôležitú úlohu zohráva správne opečenie mäsa, kvalitná kyslá kapusta a finálne „zaglancovanie“, ktoré jedlu dodá plnú chuť a lesk. Výsledkom je segedín, ktorý najlepšie chutí s domácou knedľou alebo čerstvým chlebom.
Počet porcií: 4
Doba varenia: 1/2 hod
Ingrediencie
- 650 g – krkovička
- 350 g – biela kyslá kapusta (pevný podiel)
- 60 g – slanina
- 1 ks – cibuľa
- 3 str – cesnak
- 2 polievková lyžica – mletá červená paprika
- 1 čajová lyžička – udená mletá paprika
- 10 ks – celé čierne korenie
- 5 ks – nové korenie
- 2 ks – bobkový list
- 100 ml – smotana na šľahanie
- 1 polievková lyžica – hladká múka
- 0,7 dcl – vývar
- olej, drvená rasca, soľ, korenie
Postup
Mäso nakrájame na kocky a opečieme v hrnci na oleji. Po opečení ho vyberieme do taniera, osolíme, okoreníme a posypeme drvenou rascou. Do toho istého hrnca pridáme na kocky nakrájanú slaninu, krátko ju vyrestujeme a následne pridáme cibuľu, ktorú restujeme do sklovita. Potom nasleduje nasekaný cesnak a mleté papriky.
Do základu vrátime mäso, podlejeme vývarom, pridáme celé korenie, nové korenie, bobkový list, osolíme a všetko dôkladne premiešame. Trochu šťavy odoberieme do malej misky (glanc), hrniec uzavrieme a varíme v papiňáku približne 12 minút od natlakovania.
Kyslú kapustu dvakrát prepláchneme, pokrájame a odložíme bokom. V miske zmiešame múku so smotanou. Keď je mäso mäkké, prilejeme smotanovú zmes, dobre premiešame, pridáme kapustu a na miernom ohni varíme ešte približne 15 minút. Na záver vypneme sporák a primiešame odložený glanc, ktorý jedlu dodá plnú chuť a krásnu farbu.
Janči Nyifor je amatérsky kuchár, pochádzajúci z Veľkého Krtíša. Okrem varenia, hrá na gitare, rád chodí na spoločenské akcie, hlavne na koncerty, a keď je tomu počasie naklonené, tak i na grilovačky. Sem-tam si dá fitko a s kamošmi pivo. V nedeľu mu niekedy dobre padne prechádzka na vyvetranie hlavy. Bývať do Prahy som prišiel v apríli 2007. Chcel by tu ostať žiť, ale ako hovorí, nikdy nevieš, čo prinesie budúcnosť. K vareniu ho priviedlo, že nechcel utrácať každý deň peniaze za teplé jedlo v kantýne v práci. Tak si povedal, že to skúsi. Po čase zistil, že mám k tomu vzťah a baví ho to. Najradšej varí mäsité jedlá, ale to neznamená, že bez mäsa ani ‚nožom nepohne‘. Preferuje klasickú domácu kuchyňu.
Zdroj, foto: Janči Nyifor