Prvý adventný týždeň nemohol začať snáď viac povznášajúco. Vianočný koncert Kataríny Koščovej v kostole sv. Jindřicha a sv. Kunhuty bol v prvý decembrový deň dokonalým navodením správnej vianočnej atmosféry, ktorá nám snáď vďaka nemu vydrží do samotných sviatkov. Len trojčlenné zoskupenie ešte doplnila spevom jej sestra Veronika Husovská a klavírista Daniel Špiner.
V Prahe končila ich desaťdňová vianočná šnúra (ako ju vtipne nazvala sama speváčka) po Európe. V ten deň ešte absolvovali osemhodinový presun zo Zürichu, čo vôbec nebolo vidieť na ich výkone. Od prvých tónov bol uvoľnený a priam éterický. Daniel je dokonalý majster svojho nástroja aj moderátor koncertov a hlavne výborný hudobný partner Koščovej. Tá nielen spevom, ale aj slovnými predelmi dokázala navodiť správne melancholickú náladu, ktorá patrí k Vianociam lepšie ako zhon, ktorý sa začne pomaly stupňovať s blížiacimi sa sviatkami.
Sestra nebola len do počtu
Zohranú dvojicu výborne doplnila spomínaná mladšia sestra. Nielen vizuálne, ale i hlasovo sa na známejšiu sestru podobá a zároveň je dostatočne svojská, čo dokázala samostatným spevom v piesni Daj Boh šťastia tejto zemi. Bolo tiež vidieť, že sestry majú k sebe celkovo blízko, čo len podfarbilo citlivú atmosféru koncertu.
V tomto momente môžeme spomenúť, čo vlastne tvorilo playlist koncertu. Boli ním samozrejme koledy a vianočné piesne, nielen slovenské, ale i zahraničné. Do nich boli citlivo a vhodne zakomponované vlastné skladby. Napríklad tá Vezmi ma domov bola vtipne spojená s výzvou, či by sa nenašiel niekto, kto by odviezol Daniela Špinera do Bratislavy.
Vtipné bolo aj nezbednícke hádzanie horalky či nosenie Družtyčiniek Danielom do publika. Zaujímavé boli aj tri piesne s textami Michala Horáčka. Dve boli z ešte len pripravovaného projektu a bolo jasné, že sa majú poslucháči na čo tešiť. Na koncerte bol v publiku dokonca aj ich autor.
Na záver môžeme len napísať, že išlo o skutočný zážitok, ktorý treba zažiť naživo. Zbytočné je sa o tom rozpisovať. Jediné, čo by sa dalo tomuto zážitku vytknúť, bol chlad, ktorý sa vznášal chrámovým priestorom, ale my sme si to neuľahčili tým, že sme si sadli do pristavenej prednej rady, aby sme si mohli užiť naplno aj vizuálnu stránku koncertu. Priestor lavíc bol vraj nejakým spôsobom vyhrievaný.
Návrat snáď čoskoro
No nesťažujeme sa, lebo aj interpreti napriek chladu podali dokonalý výkon, ktorý snáď „neodležia“, keďže ich čaká len jednodňový oddych pred ďalším koncertovaním na rodnom Slovensku. Ich výkon jednoznačne dokázal pohladiť každú citlivú dušu a zohriať pri srdci.
Už teraz sa tešíme, že sa Katarína aj s Danielom na budúci rok do Prahy vrátia. Ako zaznelo z úst jej manžela a manažéra – tešiť sa na nich môžeme skôr ako na Vianoce. Do Prahy by mali zavítať aj v priebehu roka v rámci klasického koncertného programu založeného na autorských piesňach.
Nás zahriali aj slová od Kataríny Koščovej, ktoré sme dostali už pred koncertom:
„Nostalgicky milujem Prahu od svojich 16 rokov, kedy som tam bola prvýkrát. Je to podľa mňa najkrajšie hlavné mesto, mám veľmi rada to krásne historické nekončiace centrum, kaviarne, pekárne a všetky slasti, ktoré ponúka. A o to viac sa teším, že v Prahe môžeme tento rok hrať náš vianočný program plný slovenských kolied a autorských piesní v kostole sv. Jindřicha a sv. Kunhuty, čo je prenádherný kostol.“
text/foto: Radovan Vojenčák
