Zástupcov Sokola z Ukrajiny a Slovenska vzdelávali v Křivokláte, v rámci nabitého programu zavítali aj do Prahy

Príznačnejšie by bolo síce napísať, že išlo hlavne o zástupkyne, ale medzi ženami, ktoré zastupovali existujúce i vznikajúce sokolské jednoty na Ukrajine (konkrétne Malyn, Žytomyr, Odesa, Kyjev a Užhorod), bol aj jeden muž. K nim sa pridali aj dve zástupkyne zo Slovenska. Všetci družne absolvovali jeden celý augustový týždeň v Křivokláte.

Konal sa tam totiž medzinárodný seminár sokolskej všestrannosti, ktorý by mal obohatiť ich doterajšiu činnosť. Zameraný bol nielen na prácu s deťmi. Pod vedením skúsených lektoriek a lektora sa okrem iného prítomní dozvedeli, ako zapojiť do sokolského hnutia aj ostatné vekové kategórie a popritom nezabudnúť aj na zdravotné aspekty. Na záver dostali účastníci osvedčenie o absolvovaní základného kurzu sokolskej všestrannosti.

Mali čas aj na Prahu

Iniciátorom tohto podujatia bol Peter Szenasy – starosta Sokola Křivoklát, ale aj miestostarosta Českej obce sokolskej (ČOS), kde má v podstate na starosti vzťahy s Ukrajinou, kde pomohol so založením sokolskej jednoty a pravidelne tam aj jazdí.

Účastníci seminára mali aj voľný deň, počas ktorého sa vybrali do Prahy, kde si pozreli okrem iného aj Tyršův dům, srdce českého Sokola. Tu sa stretli s veľvyslancom pre Ukrajinu Vasylem Zvarychom, hejtmankou Stredočeského kraja Petrou Peckovou a starostom ČOS Martinom Chlumským. Prítomné boli aj senátorka a sokolka Adéla Sucharda Šípová, riaditeľka Českého centra Kyjev Tereza Soušková.

My sme mali možnosť zažiť aspoň malú časť ich prípravy. V posledný deň ich ešte ráno pred záverečnými skúškami čakala ukážka gymnastických cvičení a športových hier. Panovala pri tom veselá nálada. Časť z nej prinášame v priloženej fotogalérii.

Seminár obohatil obe strany

Mali sme čas položiť aj otázky niektorým z účastníkov. Vyspovedali sme najskôr vedúcu semináru Janu Porcalovú, starostku zo Sokola Lány.

„Peter Szenasy ten seminár vymyslel a ja, ktorá mám na starosti okrem iného i cvičiteľov a organizácie vzdelávacích seminárov, dala som tento dohromady. Vychádzala som z klasického nášho, čo máme pre cvičiteľov, ale snažila som sa ho prispôsobiť tomu, čo by ich mohlo zaujímať a aby to bolo vhodné nielen pre deti, ale aj dospelých. Dnes je výhodou i internet, kde si to pomocou našich zverejnených inštruktážnych videí budú môcť kedykoľvek zopakovať. Výstupy im dodáme aj písomne,“ uviedla a dodala, že účastníci sú šikovní a je vidieť, na čo sa hlavne vo svojich jednotách zameriavajú.

„V Malyne je športový inštitút, ale vidím, že sa deťom venujú aj v popoludňajších krúžkoch a mali snahu sa zapájať aj tu. Ja si tiež zo seminárov vždy niečo prinesiem. Často mi cvičenci odovzdávajú niečo ďalej. Verím, že tomu nebude inak ani teraz. Vždy ide o vzájomnú výmenu informácií. Nikdy to nie je jednosmerné,“ povedala Porcalová na záver s vierou, že sa nejedná o posledné takéto stretnutie.

Slovenský sokol žije

Slovenskými účastníčkami seminára boli Elena Suchomelová z jednoty Sokol Trenčín a starostka Sokolskej únie Slovenska (SÚS) Adriana Šarudiová. Využili sme jej prítomnosť a porozprávali sme sa aj o sokolskom hnutí na Slovensku.

„Po nežnej revolúcii sa aj na Slovensku začali obnovovať sokolské jednoty. Ako prvá sa obnovila tá bratislavská. Je to Sokol Bratislava – Vinohrady 1. Zároveň sa obnovili jednoty v Skalici a Trenčíne. Tie sa spojili v Sokolskej únii Slovenska, ktorá sa skladá z dvoch žúp. Sú nimi Bratislavská sokolská župa T. G. Masaryka a Považská sokolská župa M. R. Štefánika. Sokolských jednôt je 12 a členov máme približne 1300,“ objasnila starostka s tým, že hlavne vo väčších jednotách sú zastúpené všetky vekové kategórie v rôznych športových odvetviach, v tých menších cvičia hlavne ženy. Tam je vekový priemer vyšší.

Klasické sokolovne sa nachádzajú len v Bratislave, Skalici a Trenčíne. Hoci je pre slovenských sokolov najvýznamnejšou akciou Sokolský slet v Prahe, ani oni nezaostávajú za českými v počte akcií, ktoré organizujú.

„Je to každoročne Beh republiky, Sokolský beh, prechádzky skaličkými vinohradmi, v Trenčíne sa robí volejbalový turnaj, v septembri prebehne župný zlet v Malackách a budúci rok prebehne druhý zlet Sokolskej únie Slovenska.“

Československá spolupráca funguje na jednotku

Slovenskí sokoli si tiež pochvaľujú spoluprácu s českými kolegami: „Je fantastická, nemôžem povedať nič iné. A to nielen na tej najvyššej úrovni medzi vedeniami, ale aj na úrovni žúp a jednôt. Spolupracujeme so župami a jednotami na Morave. Vzájomne sa navštevujeme na podujatiach, kde si spolu zacvičíme, ale sa aj zabavíme. Vzájomné vzťahy sú naozaj skvelé.“

Nedalo sa teda neopýtať priamo na vlaňajší slet v Prahe, kde Slovensko predviedlo aj vlastnú skladbu.

„Nebolo to po prvýkrát, čo sme tam boli. Sletov sa zúčastňujeme už od roku 1994. Bolo to úžasné stáť na ploche štadióna v Edene, tam, kde boli aj mnohí známi futbalisti. Výborná bola organizácia, ale aj odozva od publika. Spätne sme pozerali videá, ako na tribúnach tancovali na našu skladbu mladí ľudia, čo bolo úžasné. Veľká vďaka patrí aj autorke skladby Emílii Fialovej, ktorá ich pre nás pripravuje pravidelne. Je fantastické, čo vo veku 86 rokov stále dokáže. Veľmi si jej prácu vážime.“

Už teraz im pripravuje skladbu na svetovú zimnú gymnaestrádu, ktorá bude v Lisabone v roku 2027.

Reč sme stočili aj k prebiehajúcemu semináru.

„Ešte nikdy som podobný seminár neabsolvovala, dalo mi to veľmi veľa. Teoretické i praktické vedomosti, ktoré nám lektorky a lektor ponúkajú, sú veľmi inšpiratívne. Zistili sme, že drahšie pomôcky sa dajú často nahradiť lacnejšími alternatívami. Vznikli tu aj nové priateľstvá, za čo chcem poďakovať nielen Petrovi, ale celej ČOS za to, že nám dali možnosť prísť sem,“ zakončila starostka SÚS.

Učenie, no i oddych

Za ukrajinskú stranu sa k účasti na seminári vyjadrila Natalia Parfinenko zo Sokola Malyn:

„Bolo to všetko hrozne zaujímavé. Získali sme množstvo nových informácií, ale aj tipov, ako rozšíriť našu prácu s deťmi. Zároveň sme si aj odpočinuli od ťažkej situácie, ktorá panuje na Ukrajine, hlavne od leteckých poplachov. Ďakujeme všetkým, čo robia pre ukrajinský Sokol, ale aj pre obyčajných ľudí na Ukrajine.“

text/ foto: Radovan Vojenčák