Presne týždeň pred Vianocami sa vo veľkom sále Lucerny odohrali pravé rockové Vianoce. Priniesli ich dve stálice slovenskej hudby, ktoré zažili svoje „zlaté časy“ ešte v priebehu osemdesiatych rokov minulého storočia. V tej dobe by ich spoločné turné vyvolalo asi údiv na obidvoch stranách ich početných fanúšikov.
Peter Nagy a Tublatanka boli vtedy na opačných koncoch hudobného spektra slovenského vydavateľstva Opus, spoločné však mali už vtedy ešte jednu dôležitú vec. Ich čuch na výborne napísané skladby bol nesporný a početné hity patria už do zlatého hudobného fondu. V utorkový večer si to na ich koncert zamierili hlavne pamätníci, ktorí v čase ich vzniku zažívali to najkrajšie obdobie prvých lások a revolty. Priestor sa zaplnil naozaj slušne a bolo vidieť, že oba fanúšikovské tábory sa časom zliali do jedného prúdu.
Nagy je stále veľký
Dvojkoncert odštartoval presne o siedmej Peter Nagy, ktorý na svoj vek pôsobí stále frajersky a hlavne poriadne rockovo. Ani sa nechce veriť, že v zostave jeho sprievodnej kapely Indigo sú stále na bubeníckom a basgitarovom poste dvaja pôvodní členovia. Aj oni sa dokázali so svojím frontmanom dopracovať do hutného rocku typu „Bon Joviho“. Tento prívlastok je len pre tých, čo si myslia, že Peter Nagy stále koketuje s reggae či popom.
Každý jeho song krásne rockovo buble, či už ide o megahit Profesor Indigo, Zákony hada, alebo So mnou nikdy nezostarneš. Netreba vypočítavať, čo všetko zaznelo a čo nie. Všetky to boli obrovské hity, ktoré pozná snáď každý, i ten, čo Nagya z nejakého dôvodu „nemusí“. Krásne bolo veľavravné gesto poslané všetkým politikom, čo chceli viackrát využiť jeho ikonickú Aj tak sme frajeri vo volebnej kampani. Bol ním samozrejme zdvihnutý prostredník. Nagyov set ubehol ako poriadne sa valiaca rieka, publikum po ňom bolo správne rozparádené a rozospievané na Tublatanku.
Majú stále svoj starý dobrý kabát
Tá tiež nastúpila presne s úderom deviatej a odpálila začiatok vo veľkom štýle, teda presne povedané piesňou Vo veľkej škole dní. Po nej zohratá trojica naservírovala Ja sa vrátim, Šlabikár, Kúpim si kilo lásky a ikonickú Dnes. Sympatickým gestom bolo venovanie skladby Šlabikár narodeniny oslavujúcemu synovi gitaristu „Ganzyho„, ktorý je kamarátom Maťa Ďurindu a pôsobí v dvoch pražských kapelách. A ako zneli povestné výšky v Dnes?
Famózne! Maťo proste akoby nestarol tak ako ich Starý dobrý kabát, ktorý tvoril pomyselný úvod pred dvoma skladbami z aktuálneho albumu Uprostred chaosu. Dobrí priatelia už boli zjavne publiku blízke a mohutne podporené ich vokálmi. Fénix bez krídiel mal pražskú premiéru a ešte nebol úplne tým pravým ťahákom, radšej by som si na jeho mieste predstavil záverečnú pecku Ruleta dvoch tiel. Snáď inokedy.
Duch Vianoc z platne Vianočný deň prvýkrát pripomenul, že sme vlastne na vianočnom koncerte, ale potom ešte dostali priestor ďalšie klasické, konkrétne Loď do neznáma, Skúsime to cez vesmír a Láska drž ma nad hladinou. Pravda víťazí bola obložená opäť dvoma koledami a na záver zaznel song O nás.
Výborný dvojkoncert ubehol, žiaľ, až príliš rýchlo, no aspoň môžeme bez preháňania povedať, že obe zoskupenia sú stále tí istí, ak nie ešte väčší frajeri než boli zamladi. Nielen preto, že vydržali a stále hrajú, ale že štedro rozdávajú radosť svojím verným fanúšikom.
Dúfame, že ich v Prahe opäť čoskoro uvidíme a nech je to skôr než na ďalšie Vianoce.
Text/foto: Radovan Vojenčák
