Slovenské obete najväčšieho leteckého nešťastia si pripomínajú v Prahe každoročne

Omšu celebroval hlavný vojenský kaplán armády Českej republiky plukovník Jaroslav Knichal, ktorý tiež pôsobil na misii KFOR, z ktorej sa vracali Slovenky a Slováci, ktorí ukázali, že ich krajina je pripravená stať sa plnohodnotným členom NATO.

Považujú si za povinnosť pripomínať to i kvôli Štefánikovi

„Nám, civilistom, treba pripomínať, že za číslom 42 vojakov sa skrýva 42 mien mužov a žien, ktoré doteraz chýbajú svojim rodinám, priateľom a kolegom. Armádu SR zastupoval a na svojich priateľov tiež spomínal generál Branislav Benka, českú stranu zastupoval plukovník Jan Husák. Vojaci v misii KFOR vo svojej misii nahrádzali chýbajúce zložky polície či zdravotníctva a starali sa často o tých najzraniteľnejších. „Je našou povinnosťou spomínať na vojakov, ktorých prácu si nevieme predstaviť, pretože máme to šťastie žiť v mieri,“ uviedol Ján Kendera, predseda Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, ktorá je organizátorom tohto podujatia už od roku 2017.

„Išlo o československú misiu, ktorá fungovala na základni v Šajkovaci v symbióze. Česi boli v NATO od roku 1995, misia začala 1999 aj v rámci prípravy Slovenska na vstup do NATO. Armáda je pre náš spolok dôležitou záujmovou sférou, Štefánik bol tiež vojak. Deň 19. január sa do samostatnej slovenskej armády zapísal ako najväčšia tragédia,“ dodal.

Okrem tejto tragédie si ich spoločnosť pripomína i deň vojenských veteránov v predvečer (10. 11.) tohto sviatku v kostole Cirkvi československej husitskej na Staromestskom námestí.

Spomienka i symbolický pozdrav jedinému, čo prežil

Počas obradu sa prítomným prihovoril aj pridelenec obrany Slovenskej republiky v Česku generál Branislav Benka.

„Medzi obeťami som i ja osobne mal niekoľko známych a priateľov. Som nielen osobne, ale i profesijne veľmi vďačný a chcem sa touto cestou poďakovať Ministerstvu obrany Českej republiky a generálnemu štábu armády ČR, že si túto smutnú udalosť pripomíname tu v Prahe. Spomíname tak na obete a zároveň myslíme aj na pozostalých.“

Spomenul si aj na jediného, čo prežil haváriu. Martin Farkaš je dnes podplukovníkom v aktívnej službe. „Osobne sa s Martinom poznám a z tohto miesta by som chcel i jeho pozdraviť a zaželať pevné zdravie jemu i jeho rodine. Havária lietadla nás všetkých hlboko zasiahla a 19. január zostane pre mňa osobne a rovnako i pre mnoho Slovákov a Čechov čiernym dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky.“

Medzi obeťami aj dvaja rodáci z Čiech

Pripomenie si priebeh nehody aj to, čo nasledovalo.

19. januára 2006 odštartovalo z letiska v Prištine o 17:15 h SEČ vojenské lietadlo so slovenskými príslušníkmi kontingentu KFOR a nabralo smer letu do Košíc, kde malo pristáť o 19:40 h. Krátko predtým však havarovalo na východe Maďarska pri obci Hejce. Maďarskí letoví dispečeri s ním stratili radarový kontakt krátko po 19:30 h. Lietadlo spadlo a začalo horieť neďaleko slovenských hraníc. Privolané záchranné jednotky našli jednu osobu, ktorá prežila haváriu stroja. Išlo o vojaka Martina Farkaša.

Havária lietadla mala ešte jednu politickú obeť. 27. januára 2006  Minister obrany SR Juraj Liška po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom oznámil, že sa rozhodol v súvislosti s tragickou haváriou lietadla abdikovať. Prezident Ivan Gašparovič abdikačný list prevzal, jeho odstúpenie síce najskôr neprijal. no 1. februára 2006  predsa len jeho demisiu prijal a za jeho nástupcu vymenoval Martina Fedora.

12. júla toho roku potvrdila Vyšetrovacia komisia, že technická porucha nemala vplyv na januárovú haváriu vojenského dopravného lietadla AN-24, pri ktorej v Maďarsku zahynulo 42 ľudí. Tragédiu zapríčinilo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie ľudského faktora.

20. septembra 2006, po ôsmich mesiacoch od nehody, sa oficiálne skončilo jej vyšetrovanie. V okamihu katastrofy AN-24 pilotoval sám veliteľ lietadla. Hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký potvrdil, že trestné stíhanie zastavili, pretože ho nemožno viesť voči niekomu, kto zomrel.

25. októbra 2006 minister obrany SR František Kašický uviedol, že pravdepodobnou príčinou havárie bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Príčina nemohla byť jednoznačne určená.

kapitán Michal Agnet †30 rokov

podplukovník Igor Angelovič †45 rokov

nadporučík Ján Balog †30 rokov

podplukovník Ľuboš Balucha †41 rokov

podplukovník Ľuboš Belák †36 rokov

podplukovník Josef Bigas †32 rokov

práporčík Vlastimil Čepičan †28 rokov

desiatnik Pavol Čigáš †33 rokov

desiatnik Peter Cogan †35 rokov

kapitán Marián Fábry †31 rokv

nadporučík Alexander Gaál †28 rokov

čatárka Bronislava Gregorovičová †22 rokov

nadrotmajster Daniel Gumenický †31 rokov

plukovník Martin Haber †57 rokov

nadporučík Ján Hejduk †26 rokov

nadporučík Marián Illéš †29 rokov

plukovník Štefan Ivan † ??

nadporučíčka Adriana Joppová †35 rokov

vojak Tomáš Kardoš †23 rokov

práporčík Ondrej Keszi †30 rokov

rotný Marek Kičinko †32 rokov

rotný Peter Komora †22 rokov

Mgr.PeterKotvan†46 rokov

rotmajster Peter Krištan †27 rokov

kapitán Norbert Kumančík †35 rokov

nadporučík Róbert Letko †35 rokov

nadrotmajster Karol Malatin †27 rokov

major Ľuboš Martinček †37 rokov

podplukovník Miroslav Novák †26 rokov

desiatnik Rastislav Novák †41 rokov

kapitán Dominik Ocelka †30 rokov

poručík Ľudovít Orlický †26 rokov

nadporučík Petert Orlovský †26 rokov

poručík Dušan Paľuch †30 rokov

nadporučíčka Jana Peštová †27 rokov

kapitán Igor Scigeľ †33 rokov

kapitán Róbert Soľava †37 rokov

major Vladimír Sopúch †40 rokov

podplukovník Michal Štang †45 rokov

major Róbert Tulipán †25 rokov

kapitán Tomáš Žipaj †30 rokov

desiatnik Juraj Žubor †31 rokov

Dvaja cestujúci z lietadla smrti sa narodili v Čechách, boli nimi Josef Bigas z Karvinej a Vlastimil Čepičan z mesta Stod v čase nehody však už žili na Slovensku.