Tichá pošta mieri do kín, je dobrodružným príbehom o odvahe

Film Tichá pošta rozpráva skutočný príbeh o odvahe malých i veľkých hrdinov, ktorý sa odohráva v zime roku 1945 v zasnežených Krkonošiach. Toto napínavé zimné dobrodružstvo vzniklo podľa knižnej predlohy spisovateľa Jiřího Stránskeho. Natočil ho slovenský režisér Ján Sebechlebský. Má tiež slovenského kameramana, slovenských hercov a dokonca aj slovenské reálie, ktoré zastupujú české Krkonoše.

V popredí príbehu stojí skupinka detí, ktorá zachraňuje zostreleného francúzskeho pilota, ktorého našla v lese. Ich akcia pripomína princíp známej hry na tichú poštu – zraneného pilota si deti medzi sebou odovzdávajú z jednej horskej dediny do druhej, podobne ako utajenú správu v škole. Hrajú však riskantnú hru, pretože proti nim stoja smrteľne nebezpeční vojaci okupačnej armády, musia striasť zradcov a udavačov a v neposlednom rade prežiť v krutých podmienkach zimy na horách. Ich cieľom je niekoľko desiatok kilometrov vzdialená nemocnica, kde nájdu pre Pierra pomoc.

Záležalo len na jedinom

„Pilot Pierre bol pravdepodobne z francúzskej stíhacej jednotky Normandie-Niemen, ktorá za 2. svetovej vojny bojovala po boku Sovietskeho zväzu proti Nemecku na východnom fronte. Fyzická podoba Pierra je inšpirovaná skutočným stíhacím pilotom z tejto jednotky. V kontexte rasovej ideológie nacizmu jeho prítomnosť v českej dedine zdôrazňuje univerzálnosť ľudského utrpenia a potreby pomôcť,“ objasňuje režisér Ján Sebechlebský s tým, že pre deti z vidieka ide o stretnutie s niečím neznámym a odlišným. Učia sa tak aj tolerancii, empatii a odvahe pomôcť človeku v núdzi bez ohľadu na jeho pôvod. V ich detských očiach sa Pierre stáva človekom, ktorý potrebuje pomoc, a to je jediné, na čom záleží.

„Je to silný symbol nádeje v beznádejnej dobe. Ich zapojenie do odboja proti okupantom je o to silnejšie, že prichádza od nevinných bytostí, ktoré by s vojnou nemali mať nič spoločné,“ dodáva režisér, ktorý sa s Klárou Formanovou, dcérou Jiřího Stránskeho, podieľal aj na finálnej podobe scenára.

Putovanie Pierra z dediny do dediny tvorí dramatickú os príbehu. Na začiatku Anka vymyslí plán záchrany Pierra. Všetko musí prebehnúť rýchlo a v utajení. Už len rozhodnutie, komu z detí dôverovať, že to nevykecajú, je smrteľné riziko.

Každá zastávka je novým dobrodružstvom, stretnutím s inými ľuďmi, ktorí sa s odvahou zapájajú do záchrannej akcie. Nejde len o fyzickú cestu, ale aj o symbolickú púť plnú nebezpečenstva, nádeje a ľudskej solidarity. „Cesta do Lejkovca, nech už bola vzdialenosť akákoľvek, symbolizuje odhodlanie a vytrvalosť v boji proti zlu. Zároveň nám ukazuje, aké dôležité je v ťažkých časoch držať pospolu a pomáhať si navzájom.“

Svetlo a tma boli dôležité

Režisér sa rozhovoril aj o práci so svetlom.

„Vychádzali sme z dobových reálií a v chalupách sa vtedy prevažne svietilo petrolejkami. Elektrické svietidlo bolo len v hlavnej miestnosti, a tou bola kuchyňa. S kameramanom Martinom Štrbom sme to chceli využiť aj ako autentický štylotvorný prvok filmového rozprávania. Tma a šero symbolizujú nebezpečenstvo, neistotu a strach, ktorý v tom čase panoval. V kontexte tichej pošty sa tma stáva aj spojencom detí, ktoré sa v nej môžu skryť a tajne konať. Bolo to náročné nakrúcanie, no našťastie sme mali citlivú kameru a skvelý filmový štáb.“

Na otázku, prečo ísť na film Tichá pošta do kina, odpovedal Sebechlebský nasledovne:

„Tichá pošta nie je len historickým filmom o minulosti, ale je aj o súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám, aké dôležité je pamätať na ľudskosť, odvahu a solidaritu, a to aj v tých najťažších chvíľach. Príbeh detí, ktoré sa s nasadením vlastných životov púšťajú do záchrannej akcie, je silnou metaforou pre to, že aj my môžeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú.“

Slovenskí herci dostali výrazné úlohy

Okrem českých hercov, medzi ktorými nájdeme Matěja Hádka, Karla Drobného či Antóniu Formanovú, v filme hrajú aj slovenskí herci. Za zmienku stojí určite Daniel Fischer v úlohe kolaborantského poštmajstra. Negatívnu úlohu nacistického veliteľa Gollwitza si zahral Roman Poláčik.

„Gollwitz je jednoznačne negatívna postava. Je poplatný režimu a slúzi ideológii, preto nemá nárok na žiadnu obhajobu. Avšak z hľadiska hereckej stránky to bola v scenári ponuka silného charakteru – človeka s rodinným pozadím, ktorý je v rozpore s tým, ako dokáže iné rodiny rozdeľovať alebo zastrašovať.“

S režisérom sa zhodli na tom, ako ho poňať: „Čo vlastne funguje až dodnes? Sympatické zlo. Vrah s vystupovaním človeka, ktorého v pokoji pozývate domov na čaj alebo sa pozve on sám. A od toho všetkého sme sa odpichli. Čím si ma scenár získal, to bola odvaha. Mimochodom, veľmi podceňovaná vlastnosť. Vďaka nej sa predsa môže meniť svet. Ten veľký, ale aj tie naše malé svety. A jeden taký malý svet reprezentuje aj náš film, kde deti predvedú ohromnú odvahu a riskujú život.“

V úlohe pragmatickej matky sa predstavila Judit Pecháček. Tá svoju postavu vidí takto:

„Boženka Soukupová je mamička troch detí, pani v domácnosti, pre ktorú rodina znamená všetko na svete. Hoci má veľmi odvážnych potomkov, ona sama má veľký strach zo situácie, ktorá nastala, a jej deti sa ju rozhodli vyriešiť. Preto, pokiaľ ide o poskytnutie pomoci, odmieta akýkoľvek dialóg, či už s deťmi alebo s manželom, a musí sa tak veci diať za jej chrbtom.“

Ako sme to videli my

Film sme mali možnosť vidieť počas jeho slávnostnej premiéry. Určite má šancu zaujať nielen detského diváka a pravdepodobne bude stálicou televízneho vysielania. Má na to viaceré predpoklady, počínajúc silným príbehom, výborným kastingom detských i dospelých rolí a nekončiac kvalitnou kamerou a strihom. Rozhodne treba pochváliť aj výber lokalít, kde sa natáčalo. Vôbec nie je poznať, že kvôli nedostatku snehu sa muselo točiť aj na Slovensku.

Téma filmu je tiež vďačná a ponúka priestor na úvahy o našej vlastnej schopnosti preukázať odvahu a pomôcť, hoci by sme za to mohli draho zaplatiť. Napriek mnohým dramatickým momentom je tu miesto aj pre vyvažujúce humorné scény, čo tiež kvitujeme. Pochváliť možno aj vykreslenie jednotlivých postáv – ani jedna nepôsobí plocho a prvoplánovo. Tichá pošta má taktiež správnu stopáž (97 minút) a svižne speje k finále záchrannej misie. Nudiť sa nebolo kedy. Snaha o dobrodružnú a napínavú „road movie s presahom“ sa rozhodne podarila.

V českých kinách bude mať film premiéru vo štvrtok 27. februára a v slovenských o týždeň neskôr, 6. marca.

Text: tlačová správa CinemArt, Radovan Vojenčák
Ilustračné foto -režisér Ján Sebechlebský (uprostred) počas slávnostnej premiéry
Autor: Radovan Vojenčák