Pracovníci metra sa pridali k oslavám pražskej hromadnej dopravy

Hoci pražské metro slávilo svoju polstoročnicu už vlani, poslednú septembrovú sobotu dalo v rámci tohtoročných osláv 150. výročia pražskej MHD možnosť nazrieť do svojho „zákulisia“ na Zličíne. Šťastlivci sa do depa, ktoré je na konci linky B, zaviezli historickou súpravou 81-717/714 priamo z konečnej stanice.

Po niekdajšom skúšobnom polygóne, nachádzajúcom sa v priestore depa, premávala pre zmenu iba trojvozová súprava Ečs – teda ešte tá, čo bola vyrobená v niekdajšom Sovietskom zväze ako prvá pre pražské metro.

Ostatní návštevníci sem mohli prísť kyvadlovou autobusovou dopravou alebo pešo. Najviac sa v programe myslelo na deti, pre ktoré boli pripravené zábavné i poučné atrakcie.

No bolo vidieť, že akcia prilákala aj samotných dospelých priaznivcov metra, ktorí si určite prišli tiež na svoje. So záujmom si prehliadali nielen samotné súpravy metra typu M1 a 81-71M, ale aj koľajové vozidlá slúžiace na rôzne úlohy súvisiace s prevádzkou metra. Tie sa do jeho útrob vydávajú hlavne v noci, takže sú bežným pohľadom skryté.

Z histórie pražského metra

Ladislav Rott, majiteľ legendárneho staromestského železiarstva, predkládá už 2. júna 1898 prvý návrh na stavbu podzemnej dráhy v Prahe. Elektrické podniky ho odmietajú, pretože podzemnú dráhu Praha podľa nich nepotrebuje.

A tak sa za prvopočiatok výstavby metra považuje až 7. január 1966, keď preložením inžinierskych sietí v Opletalovej ulici bola zahájená výstavba úseku podpovrchovej električky, ktorá mala smerovať od Hlavnej stanice k Nuselskému mostu cez Muzeum, nám. I. P. Pavlova a Fügnerovo námestie. Ešte stále nemalo ísť o metro, ako ho poznáme v súčasnosti. To sa stalo až na popud zo sovietskej strany. Po okupácii sa tiež upustilo od vývoja vlastných vozidiel pre metro – dodané boli sovietske.

Osem rokov po prvom „kopnutí“ do zeme sa 9. mája 1974 začala prevádzka na prvej linke C v úseku Kačerov – Sokolovská (dnešný Florenc).

Po štyroch rokoch, konkrétne 12. augusta 1978, začali vozne metra premávať na 1. úseku trate A z Náměstí Míru na Leninovu (dnes Dejvická). Linky A a C boli predĺžené v roku 1980.

Už rok predtým sa začalo so stavbou prvého úseku linky B. Budovanie prvého úseku linky B Sokolovská (dnes Florenc) – Smíchovské nádraží trvalo osem rokov, do prevádzky bola trasa B daná 2. novembra 1985.

V tejto dobe sa tiež dala do pohybu stavba ďalších nadväzujúcich úsekov Dukelská (dnes Nové Butovice) – Smíchovská stanica, pripravovala sa stavba Sokolovská – Zápotockého (dnes Českomoravská), stavalo sa depo trasy A v Hostivaři a roku 1984 bola trasa C predĺžená pod Vltavou do Holešovíc.

Najdramatickejšie okamihy zažilo metro 12. až 16. augusta 2002. Vtedy zažila Praha povodeň. Počas nej bola zaplavená veľká časť tratí a staníc pražského metra. Ich prevádzka bola obnovovaná postupne po náročných rekonštrukciách až do 22. marca 2003.

Na 6. marca 2015 pripadlo zatiaľ posledné uvedenie nového úseku metra – išlo o predĺženie trasy A z Dejvickej k Nemocnici Motol.

No už 19. júna 2019 bol slávnostne zahájený geologický prieskum pre štvrtú linku D pražského metra v úseku Pankrác – Nové Dvory. Na tomto úseku sa momentálne už pracuje. Má ísť o metro s plne automatizovanou prevádzkou bez rušňovodiča, všeobecne vo svete označované pojmom „driverless“. Jazdiť na ňom majú moderné ľahké vlakové súpravy umožňujúce pozdĺžne priechody medzi vagónmi.

Zaujímavým je aj údaj o prepravených pasažieroch. Zatiaľ čo ich v prvom (ešte neúplnom) roku prevádzky bolo 38 904 000, vlani ich bolo 378 842 000. Denne pražské metro prepraví cez 1,6 milióna ľudí.

zdroj: dpp.cz, wikipedie.cz, RV/Foto: Radovan Vojenčák