Vianočné prímerie vyhláste počas Vianoc aspoň v slovenských domácnostiach

Vianoce sú pre mnohých Slovákov žijúcich v Čechách aspoň chvíľkovým návratom do rodnej krajiny, z ktorej sa rozhodli z rôznych príčin odísť. Vracajú sa tam hlavne kvôli rodičom, aby s nimi strávili sviatočné chvíle. Určite viacerí zažívajú i v rodinnom kruhu rozdelenosť spoločnosti, ktorá je čím ďalej tým viac viditeľnejšia a ovplyvňuje ju rôznymi spôsobmi. Deje sa tak aj vďaka sociálnym sieťam, ktoré vytvárajú medzi nami priekopy a hlavne barikády. Ako teda k tomu pristupovať?

Keďže cestujem na Slovensko výnimočne autobusom, mám dosť času rozmýšľať nad súčasnou politickou situáciou, v rámci ktorej je vianočné prianie pokoja a mieru len akousi nereálnou ilúziou. Žiaľ, aj Česko sa po posledných voľbách ocitlo na vlne populizmu, a tak aspoň v tomto ohľade si niekdajšie bratské národy nemajú čo vyčítať.

Česi k tomu nasadili v rámci svojho „švejkovstva“ korunu v podobe premiéra Babiša, o ktorom by sa dala napísať samostatná úvaha, ale na čo. Kto má zdravý rozum (nezamieňať s tým „sedliackym“) a zjavne v tom má už dávno jasno, len krúti neveriacky hlavou, ako si tento oligarcha kúpil voličov populizmom horším, než sú jeho údeniny, kurčatá či pečivo. Ale o tom vedia svoje i na Slovensku. Stačí pravidelná dávka výkalov a bludov prezentovaná v online priestore. K tomu predvolebné divadielko pre voličov, ktoré za vami doputuje polepenou dodávkou či s japonským národovectvom, a spokojné obecenstvo krochká blahom (nie tým).

Nehovoriac o celosvetovej situácii, kde vládne Trump a Putin, pod zatiaľ tichým dohľadom Číny. Tí sa s okolitým svetom zahrávajú so stareckou zarputilosťou. Že by sa po ich prípadnom odchode situácia výrazne zmenila, si netreba príliš nahovárať. Časy pokoja a mieru sú minimálne nateraz len stratenou ilúziou.

Ale prečo si ju nedopriať aspoň na tých pár dní, keď ste so svojimi blízkymi. A hoci možno aj prehrávate v rodinnom hlasovaní v tom, kto môže za vojnu na Ukrajine, a nezdieľate ani ostalgický optimizmus a vieru v to, ako sa o nás „strana“ pekne starala, vykašlite sa na to a vyhláste aspoň doma dočasné prímerie a na reči o politike vyhláste tabu. Veď nevieme, či tieto Vianoce nebudú nebodaj poslednými, ktoré si užijeme s tradične preplnenými sviatočnými stolmi, ktoré sme si statočne vybojovali v preplnených obchodoch.

A hlavne nikdy nevieme, koľkokrát budeme mať ešte šancu zažiť ich s tými, čo nám darovali život. A určite prospeje, keď si doprajeme i sviatočný detox od sociálnych sietí a okolité dianie aspoň na chvíľu vypneme.

A že možno i vám hrá v hlave neodbytne Last Christmas? Nuž snažte sa radšej preladiť na Driving Home for Christmas. I keď jej interpret sa týchto Vianoc nedožil len tesne.

Pokojné sviatky prajeme nielen tým, ktorí sa tak ako ja vydali smerom na východ, tam, kde oslavujú už i to, že sa im stokrát vytunelovaný tunel podarilo iba po 27 rokoch konečne dokončiť.

text: Radovan Vojenčák